Golem

Bolo to 20 ročné dievča, ktoré sa na prvý pohľad líšila od ostatných dokonalých. Bola trochu pri tele, mala veľké oči, vlasy učesané na cestičku presne v strede hlavy mala stiahnuté do copu. Nohy mala do x a chodila tak trochu smiešne. Taštičku s dokladmi nosila na krku a pod modrým tričkom, takže to vyzeralo, akoby mala na bruchu krabicu. Keď si fúkala nos, bolo ju počuť cez celý sklad. Takto ju videli tí ostatní. Pre mňa to bola obyčajná holka, ktorú možno matka príroda neobdarila všetkou krásou, ale brala som ju normálne. A každým dňom mi jej bolo čoraz viac ľúto.Odvtedy ako tam prišla všetci sa sústredili len na ňu. Stala sa terčom posmechu všetkých tých úžasných budúcich právnikov, doktorov a technikov. Najhoršie bolo, že vytvorili akúsi psychologickú hru, kedy predstierali, že sú jej verní kamaráti. Brávali ju k sebe na fajčiarsku prestávku, na obed a vyzvedali. Koľko má rokov, aké má zuby, s kým všetkým už spala, koľko krát to robili....A potom keď tam nebola, bolo o zábavu postarané, výbuchy smiechu každých 2 minút. Cestou domov, keď vystúpila skor z autobusu sa nehovorilo o ničom inom, len o tom, čo zase Golem povedal. Občas sa prišiel niekto pochváliť aj k nášmu pracovnému stolu, čo Golemovi urobili, ale keď sme ich napomenuli, že to čo robia nie je od nich pekné, pozerali na nás ako na ľudí z inej planéty. Asi z 30 ľudí čo tam bolo sme sa jej zastali len traja.Keď bolo treba niekomu ísť na záchod, mohol ísť . Ale ona sa radšej spýtala a odpoveďou jej bolo že nie, má stáť na mieste a počúrať sa .Je smutné, že sa ľudia stále posudzujú medzi sebou podľa výzoru, chodze alebo oblečenia a nie podľa toho, akí sú vo svojom vnútri. A tak to bolo aj s Golemom. Nikoho nezaujímalo, že ovládala posunkovú reč. Zaujímalo ich len čo zase spraví, aby sa mohla postarať o ich zábavu.A najsmutnejšie na tom všetkom je, že si myslela, že našla skutočných kamarátov, ktorým verila, porozprávala im všetko o sebe a bavila sa s nimi. Ale o to viac sa potom bavili oni na nej.Keď si malý princ skrotil líšku a nastal čas lúčenia, prezradila mu líška tajomstvo. Úplne prosté : správne vidíme len srdcom. Čo je doležité, je očiam neviditeľné.