Mamkina dlaň

Stále je to tá istá dlaň, aj keď čas a práca do nej vryli svoju stopu, pre mňa je to tá najkrajšia a najjemnejšia dlaň na svete.Aj keď pravidelne v utorok po odbere nasiakla od gumených rukavíc, pre mňa to bola vôňa tvojej dlane.Jedine tvoja dlaň dokáže dotykom povedať viac než slová, povedať " som tu vždy pre teba."Tvoju dlaň som pevne zvierala, keď sme šli k doktorke na očkovanie, alebo keď sme spolu pyšne kráčali prvý krát do školy.Bola to tvoja štipľavá dlaň, ktorá občas, ale nikdy nie bez príčiny pristála na mojom líci. Pamätáš sa ešte na svoju ľavačku ? Pravačkou ti to nikdy nešlo.Je to stále tvoja dlaň, ktorá suší potoky sĺz z mojej tváre, ktorá hladí občas aj mastné vlasy a ktorú som pevne zvierala, keď som sa prebrala z narkózy.Je to dlaň po ktorej stále siahnam na prechode, alebo na eskalátoroch, aj keď mi vravíš, že som už stará kofa, ale ja nikdy nebudem natoľko stará, aby som s tým prestala.Tvoja dlaň je detstvo, je varila myšička kašičku, je teplý dotyk materinskej lásky, obrovské puto a pocit bezpečia, že kým ma držíš za ruku, nič zlé sa mi nestane.