Môj prvý malilinký úplatok od pacienta

Ráno kým upratovačka umývala izby som sedela s pánom XY na chodbe a debatovali sme o tom, ako sme sa vyspali, o jeho veľkom 6-izbovom dome na dedine, ktorý nevie predať a medzi rečou došlo aj na to, že stratil kartičku poistenca. Bol to taký milý, tichý, zhrbený chlapík, ktorý sa nikdy na nič nesťažoval a šiltovku neskladal z hlavy ani v posteli. Hľadal ju už všade, plánoval, že bude musieť zavolať do podniku, aby mu vystavili druhú. Išla som sa ešte pozrieť do chorobopisu, či náhodou nie je tam. A hľa bola, síce nie tam, ale na stolíku. Vrátila som mu ju, poďakoval a odbehol to izby." Zoberte si toto " a podával mi balíček žuvačiek." Nie, nie, " bránila som sa, veď to si nechajte, ešte sa vám zídu." Ale prečo ? "" Nie, naozaj, nehnevajte sa ."Ono sa to povie, že nezoberiem od pacienta nič. Ani som nezobrala, ale potom som mala trochu blbý pocit, aby sa neurazil. Viem, že mi chcel poďakovať, ale mne úplne stačilo, keď som videla, ako si spokojne dáva kartičku do vrecka na košeli A veď nakoniec som predsa nespravila nič životzachraňujúce.Všade sa nájde lekár, alebo sestra, ktorý bez toho, aby niečo dostal, nepohne ani prstom. Poznám prípady, kedy babky z dediny donesú lekárovi vajcia, alebo hydinu, lebo viac nemajú a dotyčnému/nej sa ešte nepáči, ale napriek tomu to zoberie. Ale videla som aj to, ako sa mamka naťahovala s doktorom s " fľašou " za to, že mi odoperoval koleno a on ju aj tak nezobral a obe sme odtial vychádzali mierne zahanbené.Hovorí sa, že pacienti naučili zdravotníkov na " dary ". Možno je v tom trochu pravdy, myslím ale, že aj tak na prvom mieste ostáva ľudskosť a to ako sa k tomu daný človek postaví.Na druhej strane, keď vám zachránia život, poďakovať sa chce asi každý.