Za kvalitu sa platí

Ako ma vyviezol výťah celkom hore, vstúpila som dnu a rozhliadla sa naokolo, tak mi pomaly začalo dochádzať, kam som sa to vlastne dostala. Recepcia s pani sektretárkou, ktorá už o mne vedela a tak mi dala rovno podpísať nejaký papier.Najprv som podpísala a až potom som čítala. Typické pre mňa. Bolo tam, že som si vedomá že som vstúpila do zariadenia s NAJvyššou kvalitou poskytovaných služieb a kde sa pracuje s NAJkvalitnejším zahraničným materiálom. Nuž...veď uvidíme a neisto som sa posadila na čiernu koženú sedačku v čakárni. Ono to skôr vyzeralo ako obyvačka. Plyšový koberec, krásne obrazy na stenách, kvety, v telke práve bežala nejaká telenovela. Bolo tam pár pacientov, vlastne to bola takmer vždy celá família, najprv šiel dnu tatko, potom dcérka, ktorú následne utešovali rodičia, potom matka a nakoniec šiel tatko zaplatiť. A keď som počula z recepcie vyúčtovanie, tak som sa ešte raz pozrela do peňaženky, či tam náhodou nie je skrytá ešte nejaká tisícka. Nebola.Doktori( muži) si sami chodili po pacientov do čakárne, zvítali sa ako starí známi, sestričky vyzerali ako manekýnky, myslím, že všetky boli blondíny a mali krátke sukničky.Setrička od doktorky ku ktorej som mala ísť ja sa mi dvakrát bola ospravedlniť, že majú súrny prípad, ale hneď ako budú môcť si pre mňa prídu. Nervozita začala stúpať, znervozňovala ma už aj tá telenovela a hlavne tie sumy , ktoré som občas zaregistrovala.A potom prišla moja chvíľa, sestrička si pre mňa prišla, pani doktorka ma milo privítala, predstavila sa, podala mi ruku a usadili ma do iste NAJkvalitnejšieho zubárskeho kresla a do ruky mi strčili vreckovku. Pani doktorka všetko vysvetľovala čo bude robiť, zavolala si na konzultáciu aj pána doktora, ktorý sa mi tiež predstavil a podal ruku. Prekonzultovali a pustili sa do práce. A ak by to bolo len trochu nepríjemné, alebo bolestivé mám sa ozvať. Pracovala veľmi jemne a šikovne zároveň, nič ma nebolelo, medzitým som si občas vypláchla ústa ružovou vodou, ktorá im tam tiekla z kohútika. Keď bolo dielo hotové, prišiel sa na to ešte pozrieť pán doktor.Pomaly sa blížil koniec môjho pobytu v tomto zariadení, kde sa ku mne chovali ako keby som bola niečo viac ako len obyčajná študentka, ktorá zahryzla do jablka a tým si spôsobila tú katastrofu na zuboch. Blížil sa čas vyúčtovania a mne sa už v hlave odohrával scenár ako tam budem stáť s tou mojou 500-korunáčkou. Ale svitla nádej. Pani doktorka povedala, že mi nebudú účtovať, to čo mi skutočne robili, lebo by to bolo dosť drahé a tak zaplatím len akoby za cenu jednej blomby. Rozlúčili sme sa veľmi priateľsky a ja som odcupitala na recepciu zaplatiť.Tá cena jednej blomby stála niečo menej ako 900kč. Skromne som musela priznať, že u seba toľko nemám, ale pani možno raz začas bola svedkom takej trápnej situácie a povedala, že to nevadí a vysvetlila mi, kde je najbližší bankomat.Tak som sa tam vrátila ešte raz a potom som si to rovno namierila do agentúry pre brigádu. A ešte ten týždeň som si to našťastie odpracovala.Pointa? ten NAJkvalitnejší materiál mi vydržal presne rok. Ten predtým, robený na Slovensku v obyčajnej ordinácii, s obyčajným prístupom a vodou farby ako má mať voda, držal 4 roky. A tak zase behám tentokrát po Hradci a hľadám niekoho, kto mi to bude ochotný urobiť, tentokrát už s vyšším obsahom peňaženky.