Veľa krát sa mistalo, že som pomohla niekomu a ten človek ani len raz nepoďakoval. Nie,nikdy to neočakávam, lebo to beriem ako samozrejmosť, že niekomu môžem pomôcť,že niekomu podám jednu z mojich rúk, vytiahnem ho z kaše alebo mu lenniečo podám alebo len odnesiem tašku.
Ale dnes, dnes som dopomáhalajedenému človeku, žiaľ. Niekedy sa nahrnie toľko vecí, že si poviem dosť, dosťbolo pomoci tebe, lebo si tak nezodpovedný, naivný,...snažila som sa. Stálečakáš, že ti niekto bude pomáhať, či už s ubytovaním, prácou alebo byť toubútľavou vŕbou. A ty ma zradíš, opustíš robotu. Tej tvojej vedúcej sompovedala, že sa môže na teba spoľahnúť, že ak ona verí mne, tak ty si ako ja.Mýlila som sa, žiaľ. Dokonca si mi o tom ani nič nepovedal. Keď som tiposlala SMS, tvoja odpoveď bola „Nerieš! Dozvieš sa v pravý čas." Táto SMSzmenila úplne môj názor na Teba. Poslala som ti správu, že už nikdy odo mňanečakaj pomoc, nie. A dnes u mňa zase spíš. Asi som slabá, slabápovedať niekomu, že mu nepomôžem. Jednoduché NIE!!! Kurva! Ale takto mi topripadá ako využívanie.
To, že sa teraz vyhýbam Tebe, jemua aj tomu druhému je kvôli tomu, aby som nestratila JEHO. Nestratila hoako priateľa, dobrého kamaráta, aby som sa mohla spoľahnúť, že mám niekoho,komu môžem zavolať o 3.45 a nepošle ma do péčka ale sadne do auta a príde. Ja by som topre neho urobila stále a aj stále chcem. Vždy som chcela. Ale poslednúdobu sa mi začalo zdať, že ho strácam, strácam kamaráta, ktorému som mohlanapísať kedykoľvek a ozval sa. Ale teraz? Teraz? Nie som si istá...
Asi je to kvôli tebe, lebo on vraví, a že si až moc dobre rozumieme a týmsa mením. Mýli sa, ak si myslí, že sa mením. Že sa mením sa k zlému.K Tebe! Že strácam to, prečo som žila. Aj stále žijem, ale On to nevie,lebo sa o tom už ani nerozprávame. Nerozprávame sa už o ničom, žiaľ!
Ja to tak nechcem nechať. Ale keďsme minútku sami, ona nás vidí, tak hneď pribehne. Ako je to možné? Neznesiekeď nás vidí spolu? Neznesie pohľad na nás? A to si On myslí, že sa mením.Nie, som to stále ja. Tá, ktorá miluje hory, lesy, lúky, ticho, mravčeky, dážď,slnko, kvapku rosy, hudbu.... Kurňa, všetko to pre mňa znamená viac ako ľudia,ktorí sa pretvárajú. Viac ako dobrá práca v meste. Viac ako niektorí„kamaráti". Ona sa pretvaruje, pretvaruje sa tak, aby mohla byť s ním.Nechápe to? Pochopí! Možno neskoro, ale pochopí!
Ver mi! Som to stále ja, nikto iný.Myslíš, že mňa veľkomesto zmení? Ak sa ma raz opýtaš, že z čoho tu žijem?Odpoveď bude znieť: Zo spomienok, z pohľadu do budúcnosti. Veľa ľudí sa matu pýta, že či mám cieľ, prečo chcem zarobiť peniaze. Žijem tu z toho, že keďraz prídem domov, tak budem robiť to, čo milujem, a to čo chcem robiť. Nienechcem žiť v betónovej džungli a ísť do inej betónovej džungle. Nie!Nechcem! Ver mi! Nie...
