Rozbitá hlava a zlomené hánky na pravej ruke

Kamarát, nazvem ho Peťo, nebol dlho na internete (nežije teraz na Slovensku) a náhodička bola, že ja som bola dnes doma, sedím si za PC a na ICQ som mala návštevu...nádherný zvuk...klop-klop...natešená som bežala ku PC aby som videla, kto je pripojený....super, Peťo sa pripojil... Začali sme kecať o tom, ako ide život, čo máme nové, a keď sme sa dozvedeli niečo nové o sebe, tak sme prešli na spomienky. Obaja sme mysleli na jeden prekrásny wander,... Partia sme sa dohodli, že sa pôjdeme bicyklovať po okolitých dedinkách Martina. Zišli sme sa 5 v centre Martina v piatok podvečer, stihli sme prejsť 4 dedinky, kde sme sa okoloidúcich obyvateľov pýtali, čo je výnimočné pre ich dedinu, či by nám vedeli povedať niečo z ich histórie. Keď sme boli už v 4 dedinke (Kláštor pod Znievom), sme si povedali, že by sme tu mohli kľudne ostať spať a že môžme úspešný deň zapäčatiť v krčme. Všetci za jedného, jeden za všetkých...tak sme si dali pivečko a popíjali všetci spolu :-)Večer sme sa zabývali na lúke neďaleko cesty, nechceli sme ísť ďaleko, pretože sme boli dohodnutý s kamarátmi, že prídu,... tak sme si ľahli tak, aby nás všetci videli, či už oni...alebo niekto úplne iný. Ráno sme sa zobudili, kamaráti tam už spali...nikto nevedel, kedy sa tam dostali a ani ako...napapali sme sa, napili, niektorí odvážlivci vstúpili do veeeeeeeľmi chladnej vody, umyli sa, chalani ukázali že voda je asi taká 5 centimetrová...a šli sme ďalej...po niekoľkých kilometroch sa k nám priplietli naši ďalší kamaráti...ako inak ich uhostiť, ak nie na dobrej kofolke, pivečku? tak sme sa veľmi rýchlo priplietli do najbližšej krčmičky,...chvíľu sme si oddýchli a šli zase ďalej. V Turčianskych Tepliciach sme stretli kamarátov...(asi sa Vám budem zdať ako alkoholik, ale nie som :-) )išli sme na pivko...(však bolo leto)...sadli sme si na naše dvojkolesové tátoše a išli sme sa pozrieť na Trampský tábor do Rakše, kde sme si pokecali s kamarátmi...a cestou z Rakše sme sa v Mošovciach zastavili...pozor!!!...na zmrzline :-) , tam som rozmýšľala, že by som si chcela ísť niekam zaplávať, aj do potôčika sa namočiť...ale, sadli sme si na bike a povedali si, prejdeme ešte pár kilometrikov a nájdeme si super flek na spanie a taký aby sme sa mohli aj namočiť...ale niekomu sa to už nepodarilo...mne... :-)Keď sme išli z Folkušovej do Necpál, tam sú veľmi krásne kopčeky a jeden z tých bol mne osudný...išla som dole kopcom, kamarát tiež,... on ma v zákrute predbiehal, a spojili sa nám kolesá a kamarát išiel ďalej ale JA som si išla chtiac-nechtiac "pozrieť" jarok...ale čo mi všetko prešlo cez hlavu? Keď som sa rútila v sekunde mi prešli 2 myšlienky....videla som plot, povedala som si: "to bude ok, to je len plot, to budem mať len odretý ksicht" ale opak sa stal pravdou, pozrela som sa dole, ešte pred plotom bol asi jeden a pól metrový betonový jarok a stihlo toto mi preletieť hlavou: "to už tak super nebude,...ale..." viac si nepamätám,...iba ako som si dala batoh dole, vyštverala som hore jarkom a mávala som celá krvavá, kamarátovi...keby ste videli ten pohľad...aj do smiechu by Vám bolo ako mne...chúďa kamoš...ale prežil to, celá partia sa po niekoľkých minútach vrátila ku mne...ja som už ležala v jednom domčeku na posteli a čakala na sanitku(ďakujem tej pani, že ma uchýlila)...kamaráti volali môjmu bratovi, on volal ocovi, ktorý bol na rybách...prišiel skôr ako sanitka a to stihol ísť domov po brata...oco prišiel asi za 45 min a sanitka 10 min. po ňom...nikdy nezabudnem na vetu, ktorú mi vtedy otec povedal" "ČO SI TY KOZA ZASE ROBILA?" a vtedy som vychádzala z domu....keby ste videli tie tváre mojich kamarátov, ktorí sa na mňa pozerali, by Vám ich bolo ľúto...tak ako mne...ale šťastne som sa vrátila z nemocnice domov, zlomené hánky na pravej ruke a rozbitá hlava na ľavej strane čela - 8 štichov...krása....kamaráti spali neďaleko Necpál, a potom v nedeľu išli obzieť jednu krásnu kočku so sádrou a obväzovou čelenkou na hlave, išli sme na pivo...a tam boli susedia, ktorí si mysleli, že ma znásilnili, lebo som mala poškriabanú tvár, krk až ku prsiam, oškreté ramená a nohy....ale čo...všetko je ok...síce v tejto zime cítim trošku hánky...ale inak som úplne "ok" :-) aj takéto akcie musia byť :-)