Žihľavové blues...

Raz v piatok ráno mi zavolal kamarát,.. . "Čo robíš tento víkend, nechceš ísť na jeden festival do Kremnice - Kremnická bašta, kde hrajú kapelky, ktoré veľmi dobre poznáš?" ... ani som neváhala bola jasné, že idem, aj tak som nemala čo robiť,..

Opýtala som sa ho: "Kedy hrajú NP?" (tí, čo to poznajú túto kapelku si vedia preložiť túto skratku a pre tých čo ju nepoznajú www.nahodnipocestni.szm.sk)... tak sme sa dohodli, že sa o 17,45 stretneme v Kremnici, problém bol taký, že sme nepoznali moc Kremnicu, tak sme sa dohodli, že sa stretneme pri kostole.

Prišla som domov, zbalila batoh, napálila CD s fotkami a šla ešte do čajovne pozdraviť kamarátov, predtým ako odídem. Keď som prišla do čajovne, mohlo byť tak 14.20... vravím si,... mám čas, však sa tam prestopujem rýchlo...kuknem na hodinky,... niečo po štvrtej... hneď som poprosila kamoša aby ma vyhodil na výpadovke z MT do Kremnice... jasné že šiel... on vždy ide keď potrebujem :-) ďakujem!!!

Mohla som tam prísť niečo po 16,45, postavila som sa na cestu a stopovala... stojím pár minút
na ceste... zastalo auto,... kuknem dnu, sami chalani... sadla som si do auta, síce s malou dušičkou, ale sadla.

Kremnica... krásne mestečko... po nekonečných zákrutách pred Kremnicou sme sa tam dostali... šťastne,...vystupujem z auta, kuknem na druhú stranu, zastalo auto, vystúpil kamarát, ktorý išiel z PD... super nie? tak sme sa pekne poďakovali a ponáhľali sa na koncertík... Prišli sme tam práve včas. Začali sa ladiť hudobné nástroje, speváci cvičiť svoje hlasy. Rozhliadla som sa, že kto tam vlastne bol. Pozrela som sa na prvý stôl a nepoznala som nikoho, pozrela sa na druhý... á super... tak aj oni prišli... Pozrela ďalej,... partia z Martina... no niet čo riešiť... bežala som sa zvítať, ich prvá otázka bola: "Kedy a ako som prišla?" ... nedostali odpoveď ale hneď počuli moju otázku... "Kam pôjdeme na vander? hádam tu nebudeme celý víkend :-)))" som zahlásila s úsmevom na tvári, hneď bolo jasné, že sa ešte niekam pôjdeme túlať...

Už bolo niečo po 22.00 hodine... festivalík sa končil a my sme boli stále tam... ešte aj po 23.00 hodine sme tam boli... Naši známi hudobníci vytiahli nástroje a hralo sa... dlho sa hralo... niektorí sa aj alkoholom trošičku opojili... ale to nám nevadilo... pretože ich poznáme a vieme čo znesú :-))) však?
Ale už bol čas, čas ísť si nájsť niekde fleka na spanie... ale to nebude ťažké, však celá Kremnica je obklopená horami... tak sme šli a hľadali... smer Martin... však sme sa potom chceli z Kremnice dostať domov... našli sme si pekného fleka, spravili sme si ohník... zahrali niečo... pokecali... rozjímali... a uložili do spacáčikov...

Našla som si krásne miestečko na spanie, ale to som nevedela dovtedy, kým som sa nezobudila. Bolo to jediné miesto, kde ráno začalo svietiť slniečko, len na mňa a svietilo dlho. Milujem, keď ma niekde na vandri prebudia ranné lúče, vtedy sa prebudím s úsmevom na tvári a nie s pokrčeným kxichtom.
Potom začalo svietiť aj na iných, čo je asi prirodzené, keď na oblohe nie sú oblaky... smola... ale nemôžem byť súkromník,... podelila som sa oň :-)
Napapali sme sa a rozhodovali, že čo ďalej urobíme s našimi telami. Dohodli sme sa, že pôjdeme smerom na MT, keďže sme boli odtiaľ väčšina. Tak sme si pobalili bágle a šli sme lesom, lúkami, dedinkami... Boli sme trošičku smädný, tak sme šli na benzínovú pumpu na chvíľku, tam sme si kúpili 2 l kofolu originál a hrali na nástrojoch neďaleko stredu Európy a spievali sme na "benzin pmpe"... haluz... :-) zrazu prišlo auto naložené metrovicami a jeden kamarát sa len tak z prče spýtal, že či nás nevezmu... oni na to: "Nie je problém, sadajte na korbu..." Neváhali sme ani sekundu a už sme boli hore, smer Horná Štubňa. Tam sme aj vystúpili, zašli do krčmi... veď sme dlho nemali pivečko :-) pobudli sme tam trošičku dlhšie ale nevadí... okolo štvrtej sme vyrazili z krčmičky ďalej smerom na Turčianske Teplice. Kde zrazu, tu sa vzalo krásne kukuričné pole s dobrou kukuričkou... nedaj si, keď je to tak lacné :-)))... napapaný malou kukuričkou sme sa pobrali ďalej cez kukuričné pole, lúky, lesy. Nestretli sme nikoho ale zrazu, po lesoch prišla lúčka... nádhera,... pozerať sa na pasúce sa jelene, ktoré nás mali úplne na háku. Museli sa cítiť ako na nejakom castingu...stále sme ich fotili... :-))) Išli sme ďalej, povedali sme si,... prejdeme cez tie kríčky a pôjdeme tam na sever... oka? všetci súhlasili... ale nik nevedel, čo bolo za kríčkami.... 2 m žihľava, všade... to bolo lepšie ako sex :-))) ja som mala oblečené tielko, krátke nohavice a sandále.... ostatný tiež niečo podobné.... au... kurnik... au to je... au.... au... chyť to... chytil inú... au...
to nie je možné...au...

Ten čo išiel posledný to mal vyhraté....ale aj on občas vykríkol....au...do prdele...a podobné na blog nepísateľné slová :-)

Tie a ešte horšie slová padali asi 5 min... 5 min sme išli žihľavou, žihľavou a zase len žihľavou... keď sme vyšli von... to bol pohľad...všetci aukali a čo ja viem čo ešte... ale zvládli sme to všetci. Sadli sme si na batohy a len tak hladkali všetko to, čo sme mali popŕhlené... ruky, nohy... obliali sme si to vodou... ale čo... aspoň nebudeme mať reumu.... Naša kamarátka M...š nebola veľmi nadšená, ale hádam tu nebudeme stáť a kukať len tak do blba? Išli sme ďalej hneď kúsok bola dedinka Budiš... videli sme ju a cestou k dedinke každý ospevoval žihľavu...

Prišli sme k Budišu, hľadali vhodné miesto pre nás, kde by sme si sadli, najedli a napili... jasné... našli sme... sadli sme si... najedli, dali kofolku a rozmýšľali, kde si zložíme naše popŕhlené telá. Našli sme, ľahli sme neďaleko cintorína, neďaleko obytných domov, neďaleko hlavnej cesty, ležali sme presne medzi tými miestami a pri kopách sena... ktoré si vychutnával kamarát F..u :-) ťažký večer to bol... :-) Ukázal nám ako dokáže stáť na zadných (kľakol si na nohy, podoprel sa rukami ako mačka a vyhodil sa
na kolená... vtedy vykríkol... aha dokážem stáť na zadných)... alebo keď bol pri cintoríne vykonať nočnú potrebu, tak sme zrazu počuli nejaký rachot... spadol... a keď som sa ho opýtala čo robí... vykukol spoza trávy a povedal: "Počítam púpavy!" Keby ste mali videli tých ľudi, ktorí už ležali v spacáku ako ožili... Po niekoľkých podobných pamätných vetách sa mi podarilo úspešne zaspať bez toho, aby ma niekto vyrušoval....

Slniečko... super... ráno... vstávať a cvičiť... moje prvé slová... všetci s pokrčenými tvárami po mne kukli... asi boli unavení alebo čo... ale ja som nemohla len tak ležať... tak som sa pobalila a išla som sa prejsť, kde som našla ležať kamaráta F..a, toho čo tak trepal... tak som ho zobudila a čudoval sa trošičku, že prečo leží tu a nie je pri nás...

No čo aj také rána bývajú... a tie naše nožičky a ručičky boli ešte stále cítiť, keď si človek obliekol niečo dlhšie ako krátke nohavice a tielko... nevadí.. .nie všetko je na svete ideálne... a už vôbec nie dvojmetrová žihľava :-)