Ako sme za socíku pašovali

Leta páne pred rokom 1989 bolo veru málo na československom trhu frajerských hábov. A ak sme nemali babku v Amerike alebo otca v Lýbii na montáži, tuzexové bony sa k nám nemali ako dostať. Zostávala jediná záchrana. Chceš dievka rifle a plastové odznaky Duran Duran na bundičku, šup na trhy do maďarského Gyoru. Pohraničníkmi ostro strážené hranice a colníkmi ostro strážené čo, kam a kedy sa odvezie alebo dovezie. Prevážať sa mohlo iba obmedzené množstvo hotovosti a v podstate čokoľvek ste si v Maďarsku kúpili, na ceste späť vám to mohli zhabať. Záležalo na vynaliezavosti, do ktorých otvorov v Škodovke ste napchali dvoje rifle, kam colu a kam sa zmestili tri fľaše maďarského vína. Naša pašerácka trojka  (mama, brat a ja) sa za dobrodružstvom vyberala raz za rok, keď mama našporila dostatok forintovej hotovosti. Prvou úlohou strategickej operácie bolo prečúrať colníkov a ukryť bankovky tak, aby ich nenašli. Raz sa nám stalo niečo neuveriteľné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Bankovky sme ukladali hlavne pod koberček Škodovky alebo do kufra k lekárničke. Najväčším adrenalínom bolo uložiť peniaze do podprsenky. Náhodným výberom a samozrejme aj podľa miery podozrivého chovania boli vykonávané aj osobné prehliadky. Skoro ráno na prechode v Medveďove stál vždy nekonečný had pašeráckych turistov (rozumej staré Škodovky a Žigulíky so slovenskými rodinami prevažne s deťmi). Išlo len o to vydržať s nervami, prežiť kontrolu a nebyť jedným z vyvolených, ktorému prekuchajú auto aj osobné šatstvo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stojíme v kolóne, Škodovečka si poprdkáva, peniaze uložené kade tade. Blížime sa ku kontrole. Voda v chladiči čoskoro zovrie. Svinské auto to robí vždy, keď dlho stojíme! Mama v stuhnutej pozícii napnutá ako struna naposledy vydáva pokyny „Ticho buďte, ticho buďte! Ja budem odpovedať. Tvárte sa, že spíte, ako sme sa dohodli!"

Auto nadskočí a pristane tesne pri nohách ozrutného fúzatého colníka. Zohne hlavu a nakukne do okienka „Prevážate nepovolené množstvo hotovosti?" Mama chvíľku sedí ako zarezaná, a potom v jednom momente akoby mala z nervového vypätia chuť vykríknuť „Áno, áno! Prevážam! Pozrite pod prístrojovku, pod zadné sedadlo a dcére do nohavičiek! Tam všade máme nelegálne forinty!!!" Našťastie len preglgne a odpovie „Nie, neprevážame". Na výzvu colníka ukáže peňaženku. Ten si necháva chvíľku a nakoniec nás posúva ďalej. MÁME TO ZA SEBOU!

SkryťVypnúť reklamu

Tesne za colnou kontrolou musíme však urgentne auto odstaviť. Ozvala sa príroda a na hraničnom priechode majú toalety. Sprisahanecky na seba pozeráme, akože nesmieme sa okato tešiť, ešte nás vidia a môžu nás vrátiť. Na záchode sa ponáhľame. Už len prejsť k autu, nasadnúť a za nami ohnivá čiara! Alebo aspoň oheň zo starého výfuku...

Vychádzame z haly. Pred ňou sedí na lavičke zo päť colníkov. Usmievajú sa, keď ideme okolo nich. Auto je vzdialené asi 8 metrov. Len sa neprezradiť, len sa neprezradiť! Ideme pomaly. Už sme pri aute.. a vtedy nás skoro porazilo. Mama zabuchla dvere a nechala kľúče v aute.

SkryťVypnúť reklamu

Colníci z lavičky nás pobavene pozorujú a začínajú sa dvíhať. Smerujú k nám. „Nejaké problémy pani?" „Nie nemáme problémy!" chcela by povedať mama, no nevydá ani hlásku. „Zabuchli sme si kľúče v aute" zachraňujem situáciu. Mama je tesne pred kolapsom a už si predstavuje ako pôjde za pašeráctvo na doživotie do basy.

„Ďuso! Máš ešte v aute ten dlhý drôt?" otočí sa jeden z pätice na ozrutného fúzatého colníka. „Mám. Počkaj, donesiem." Vybaví pri sebe stojace auto a odíde po drôt. Mama odovzdaná situácii, len sleduje dej okolo seba. Ďuso sa vrátil aj s drôtom. „Túto gumku z okna daj dole! Neviem sa k zámku inak dostať." vydáva pokyny. Rýpe sa vo dverách, ostatní uniformovaní muži mu hlasno drukujú. Zámok povolí a dvere sa otvoria. „Ďuso, veď ty môžeš byť aj zlodej!" Colník s úsmevom pomaly otvára dvere a úklonom ukáže mame, že môže nasadnúť. Mama sa nebadane usmeje. „Ďakujeme ujo. Už môžeme ísť?" pýtam sa rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu

Mama už už nastupuje. Vtedy k nej obrovský fúzatý muž pristúpi. „Vedela som, že to nemôže prejsť len tak! Z otvorených dverí sa mu určite dostal do nosa pach prevážaných peňazí! Teraz nás odvedie do haly a prekutajú nás komplet. Vedela som to!" prebehne mysľou mame. Colník sa k nej zohne a povie „Pani, zabudli ste si na nohaviciach zapnúť zips.."

Odstúpi od mamy, počká kým naskočíme a zatvorí za nami dvere. Mame sa trasú ruky a my dvaja s bratom sa rehoceme ako sprostí. Konečne naštartuje. Škodovka si odfúkne, nadskočí a vyberie sa vpred. „Mami a kúpiš nám aj Zizi cukríky, odznaky a kapslovú pištoľ?"

„Všetko vám kúpim. Všetko, na čo mi budú stačiť peniaze" 

Ďuso nám kýva na rozlúčku.

jana blažeková

jana blažeková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

osud ma trosku prikvacil ale nie je vsetkym dnom koniec Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu