jana blažeková
60 sekúnd
Halóóó! Počuje ma niekto? Mám jedno úžasné riešenie raňajšej dopravnej zápchy zo smeru Dunajská Lužná do Bratislavy! A zadarmo!
osud ma trosku prikvacil ale nie je vsetkym dnom koniec Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Halóóó! Počuje ma niekto? Mám jedno úžasné riešenie raňajšej dopravnej zápchy zo smeru Dunajská Lužná do Bratislavy! A zadarmo!
Vždy som u deda zašla aj do zadnej izby. „Ahoj Babička!" pozdravila som nahlas a usmiala som sa smerom k urne. Stála na skrini vedľa starých dutých hodín, kde si zvykla odkladať peniaze. Aj som prešla po nalepenom štítku s menom. Akoby som čakala dotyk mäkkej ruky. Niekedy som vzala urnu a privinula si ju ako malé šteňa. Chvíľu som len tak stála a dávala pozor, či nezacítim teplo.
„Áno, ten salónik je pre nás. Compass. My sme z Compassu" a obidvaja sa usmievame na recepčného akože ty tu pracuješ, ale my tu budeme jesť. Ale to sme ešte nevedeli čo.
Mala som 10 a skončilo vyučko. Triedne stádo sa rozbehlo k obrovskej šatňovej skrini. Mne sa nechcelo predierať cez masu tiel k obuvi, ale keď sa zrazu uvoľnila 10 centimetrová škára, neodolala som. Vopchala som hlavu do skrine a hľadala topánky. Už som ich mala v ruke a pokúšala sa vyslobodiť. Vtedy sa to stalo. Keď som vytiahla hlavu zo skrine, vedľa mňa stojaca Tatarová zdesene vykríkla a zakryla si ústa rukami.
Sedím ako olovená, stále držím volant a dýcham rýchlo ako pri pôrodných kontrakciách. Oči vypliešťam vpred a čakám, kto vystúpi z bieleho auta. Veď béemvéčka mávajú holohlavé hlavohrude, čo prevalcujú všetko! Ak je to dajaký mafiózo s pištolú u pasu, je po mne!
Leta páne pred rokom 1989 bolo veru málo na československom trhu frajerských hábov. A ak sme nemali babku v Amerike alebo otca v Lýbii na montáži, tuzexové bony sa k nám nemali ako dostať. Zostávala jediná záchrana. Chceš dievka rifle a plastové odznaky Duran Duran na bundičku, šup na trhy do maďarského Gyoru. Pohraničníkmi ostro strážené hranice a colníkmi ostro strážené čo, kam a kedy sa odvezie alebo dovezie. Prevážať sa mohlo iba obmedzené množstvo hotovosti a v podstate čokoľvek ste si v Maďarsku kúpili, na ceste späť vám to mohli zhabať. Záležalo na vynaliezavosti, do ktorých otvorov v Škodovke ste napchali dvoje rifle, kam colu a kam sa zmestili tri fľaše maďarského vína. Naša pašerácka trojka (mama, brat a ja) sa za dobrodružstvom vyberala raz za rok, keď mama našporila dostatok forintovej hotovosti. Prvou úlohou strategickej operácie bolo prečúrať colníkov a ukryť bankovky tak, aby ich nenašli. Raz sa nám stalo niečo neuveriteľné.
V súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu, jeho plánovaným deficitom a drístami, ako bude vláda šetriť a nijak sa to nedotkne našej peňaženky, ma skoro prekotilo. Trilióny bilióny, ktoré si v argumentoch prehadzuje koalícia aj opozícia sú veľmi relatívne, ak nemajú proti sebe porovnateľné hodnotové vyjadrenie. Veľké čísla sa skladajú z malých. Tu je jeden príklad zbytočného míňania v Sociálnej poisťovni aj s protihodnotou.
Vopred gratulujem reštauráciám, ktoré sa v tomto článku nenájdu. Pravdepodobne odvádzajú dobrú prácu. No máloktorý majiteľ reštaurácie si uvedomuje odborný fakt, že kvalita samotného jedla sa na celkovej kvalite gastronomického zariadenia podieľa iba 30timi percentami. Zvyšných 70% je služba, teda všetok cirkus okolo (obsluha, prostredie, inventár, celková atmosféra...). Nebudem sa venovať haluškám z prášku a smradľavej bryndzi na Liptove alebo trojdňovému slepačiemu vývaru z kocky. Dúfam, že tieto podniky zakapú čo najskôr. Ale aj dobré jedlo nám k celkovému pozitívnemu hodnoteniu reštaurácie prispeje iba tretinou. Ak si chcú reštaurácie zachovať priazeň svojich hostí, musia samozrejme okrem fajnového pokrmu maximálne vyťažiť z toho, čomu sa hovorí celkový dojem.