Irituje ma to slovo – islamisti . Rozobrané na drobné, nedáva mi obsahovo zmysel. Islamista, podľa všetkého by mal mať niečo spoločného z islamom. Islam je monoteistické náboženstvo, ktoré vyznáva /aspoň podľa Wiki/ okolo miliardy obyvateľov našej Zeme a ktoré je pre mnoho ľudí okrem vierovyznania aj štýlom života. Jeho základom je tzv. Päť pilierov – vyznanie viery, modlitba, pôst, almužna a púť do Mekky. Učenie islamu je opísané v svätej knihe – Koráne, ktorá vo veršoch okrem iného obsahuje niečo ako desať prikázaní, rady či príkazy pre ľudí týkajúce sa ich života, ktoré majú ten istý význam ako v Biblii desať prikázaní či kniha prísloví – ukázať ľuďom spôsob, ako smerovať k šťastnému a naplnenému životu, rady ako ľuďom žiť na tejto planéte.
Islamista je podľa masmédií násilník, človek ktorý prináša druhým ľuďom biedu a nešťastie. Vykráda a znásilňuje študentky, vyvražďuje celé dediny plné neozbrojených civilistov, kradne, lúpi, terorizuje ... Je to obyčajný darebák, terorista. Aj keď sa navonok schováva pod životný spôsob pripomínajúci vyznavačov islamu. Ale o jeho skutočných hodnotách, podľa mňa, nemá ani šajnu. Korán nevyzýva k vraždeniu, znásilňovaniu, lúpeniu. Ani Biblia . A predsa sa v "mene Božom" vraždili ľudia navzájom po stáročia . Keď tzv. "kresťania" pochodovali do boja pod zástavou s krížom proti saracénom, či keď vyvražďovali Indiánov či iné národy, ale stačí aj nevystrčiť nohu z Európy – čo ostalo z nemeckým zemí po tridsaťročnej vojne – spálená krajina, spúšť. A to bojovali proti sebe kresťania navzájom, každý "v mene Božom". Mal niekto z nich aspoň potuchu o tom, o čom je slovo Božie ? Čítal z nich niekto aspoň raz Bibliu? Asi sotva, veď každý súdny človek, kto si raz prečíta evanjelium musí súhlasiť s tým, že odkaz biblie spočíva v tom, že žiť sa dá a aj má mierne, v porozumení a v pokore. A nezáleží na tom, či čitateľ bude veriť v Ježiša a v to, že vstal z mŕtvych. Slová Nového zákona sú jednoznačné a nespochybniteľné. Práve tak ako desatoro. Tvrdí sa, že naša, európska civilizácia je založená na kresťanských hodnotách. Dovolím si pochybovať o tom. Nie som si istý, či si európania aspoň slovami pamätajú desatoro. A hovoriť, že ho aj uplatňujú v každodennom živote je úplne scestné. A keby všetkých desať. Možno by stačilo začať jedným, tým prvým prikázaním – "Ja som Tvoj Boh a nebudeš sa klaňať iným!". O čom je toto prikázanie ? O pokore. V prvom rade o pokore. O tom, že sa nemáme vyvyšovať nad nič okolo seba, ale máme žiť pokorne. A pokora znamená byť úctivý a milostivý k všetkému okolo nás. Nepochopené prikázanie. Ono nie je o tom, že máme celé dni tráviť v modlitbe v kostole, či bičovaním si chrbta a nosením drevených krížov. Aj keď nemám nič proti ľuďom, ktorí sa rozhodli takto vyjadriť svoju vieru v Boha. Je to ich výber, ich rozhodnutie, a pokiaľ tým neškodia mne ani nikomu inému, je ich rozhodnutie pre mňa sväté a nemeniteľné. A teraz pokračujte so mnou v logickej úvahe – môže človek, ktorého srdce je naplnené pokorou, ísť a okradnúť svojho blížneho ? Podvádzať a klamať? Znásilňovať či zabíjať? Má vôbec človek s pokorou na výber medzi úctou k všetkému okolo seba a neúctou ? Moja logika hovorí, že nie. Nemusíte so mnou súhlasiť. Mne to ale vychádza tak, že pre krajší každodenný život by stačilo dodržiavať aj toto jedno prikázanie. Tak poďme teraz na ulicu – je tomu tak? Ak ste so mnou aj doteraz nesúhlasili, predpokladám, že ak poviem, že naša spoločnosť ďaleko nepripomína kresťanský ideál, asi budete so mnou súhlasiť. Tak máme vôbec právo hovoriť o tom, že sme civilizácia postavená na kresťanských hodnotách ? Má tu vôbec právo niekto nazývať seba kresťanom?
Ak niekto zablúdi, nestačí mu vedieť, kam sa chce dostať. Musí v prvom rade vedieť, kde sa práve nachádza. Nazvať veci svojimi menami na to, aby sa na základe pravdivých informácií vedel správne rozhodnúť o tom, kam ďalej.
Podľa mňa je to tak aj s islamistami. Ak ľudí ktorých hlavnou životnou náplňou je prinášať rozvrat, biedu a nešťastie chceme nejak nazvať, tak ich nazývajme ich pravými menami – zločinci, darebáci, teroristi . A nie islamisti . Možno ich spôsob života navonok pripomína životy tých, ktorí skutočne žijú podľa koránu. Ale ich činy nie, nech by ich boli slová akékoľvek. A nazývať ich islamistami znamená znevažovať všetkých tých mierumilovných a pracovitých ľudí, ktorí majú k islamu úplne iný vzťah, ako zločinci so zbraňou.
Masmédiá a ich predstavitelia by mali slúžiť ľudstvu a mieru. Sú v dnešnom svete veľmocou. Je v ich moci rozpútať vojny. Nebojujú zbraňami. Bojujú slovami. Obrazom. Niekedy skriveným. A niekedy skriveným hodne. Ale vždy za tým všetkým je nejaký človek. Človek, ktorý činí ako činí, pretože sa rozhodol tak ako sa rozhodol. Možno sa rozhodol najlepšie ako vedel. Možno mu pri jeho rozhodovaní chýbala pevná pôda pod nohami, možno správne informácie, možno len správny prístup. Možno by bolo stačilo aj málo – držať sa aspoň toho prvého prikázania. V záujme nás všetkých, ale v prvom rade v záujme jeho vlastnom. Pretože to čo dnes zaseje, to zajtra zožne. A táto odveká pravda platí a bude platiť, bez ohľadu na to, aké je ľudstvo ako celok hlúpe, zábudlivé a nepoučiteľné. Tek kto písal Bibliu aj Korán o týchto našich vlastnostiach vedel, preto nám tie inštrukcie ku životu dal. Aby sme mali aspoň šancu žiť. Žiť ako ľudia. V mieri a porozumení . A nie ako štvanci, štvanci vo vlastnom svete.
Poviete si, toľko filozofie okolo jedného slovíčka. Drobnosť na pohľad. Lenže sú to práve slová, ktoré v dôsledku formujú naše životy, náš osud. A to, že teroristi sú nazývaný islamistami spôsobuje jednu strašnú vec : určitú predpojatosť či zaujatosť, skrivený pohľad voči všetkému čo má niečo spoločné s islamom. Ľudí s rôznymi náboženstvami, s rôznym pohľadom na svet je treba zbližovať, hľadať to čo ich spája. Toto by mala byť prvoradá úloha všetkých masmédií. A nie rozdeľovať, vytvárať rozkol. Tým vzniká pôda pre ďaľší potencionálny konflikt. A to určite nie je správne. Všetky vojny začínali slovami. Všetky do jednej. A na ich konci bol len rozvrat, utrpenie a smrť.
Jedna veľmi pekná myšlienka, ktorá pretrvala od čias starých Rimanov, hovorí, že čokoľvek robíš, čiň múdro a pamätaj na koniec . Quidquid agis, prudenter agas et respice finem! . Jednoduché slová, ale silné. Silné, pretože sú pravdivé. Skúsme si ich preto zobrať k srdcu. Postupujme múdro, nech budeme robiť čokoľvek. A s pokorou. Aby sme aspoň v duchu mali právo priznať sa ku kresťanským hodnotám . A nazývajme veci pravými menami. Islamisti nemajú s islamom nič, ale vôbec vôbec nič spoločné. Sú to obyčajní zločinci.
