Libertarianizmus sa kedysi javil ako šľachetná filozofia slobody. Dnes sa jeho radikálne verzie, najmä anarchokapitalizmus, spájajú s nacionalistami, konšpirátormi, populistami a autoritármi. Od Richarda Sulíka cez bitcoinových fanatických prorokov až po amerických Paulovcov – slepá viera vo všemocný trh a odpor k štátu dnes nevedú ku slobode, ale naopak k rozvratu sekulárnej liberálnej demokracie.
Nie náhodou dnes značná časť libertariánov tvorí neprirodzené, ale ideologicky zjednotené antisystémové spojenectvo s nacionalistami, konzervatívnymi populistami, teokratmi a konšpirátormi. Spája ich spoločný nepriateľ: demokratická verejná moc a racionalita.
Ako napísal Timothy Snyder:
„Keď fakty prestanú existovať, nastupuje tyrania.“
Z idealizmu do extrému
Libertariánska filozofia v umiernenej podobe môže byť legitímnym hlasom v demokratickom diskurze. Problém nastáva, keď sa z nej stane dogmatická ideológia, ktorá:
• odmieta akúkoľvek formu štátneho zásahu,
• spochybňuje verejné služby, solidaritu a regulácie,
• a redukuje všetky problémy spoločnosti na dogmatickú mantru: „trh to všetko vyrieši“.
V extrémnej forme sa tak libertarianizmus odkláňa od reality a konverguje s antisystémovými silami, ktoré – paradoxne – po osobnej slobode pre všetkých vôbec netúžia. Túžia iba po autoritárskej kontrole.
Ako povedal Amartya Sen, nositeľ Nobelovej ceny:
„Trhy bez spravodlivosti a zodpovednosti môžu viesť k tyranii slobody – slobody pre silných.“
Slovenský prípad: Richard Sulík a zrada zodpovednosti
Naším najvypuklejším príkladom libertariánskeho zlyhania je Richard Sulík. V mene fanatickej ideologickej libertariánskej čistoty:
• rozbil vládu Ivety Radičovej v roku 2011 kvôli odmietnutiu eurovalu – čo viedlo k návratu Fica a oslabeniu proeurópskeho smerovania Slovenska,
• počas pandémie a ruskej invázie nezvládal vyhodnotiť geopolitické riziká a nedokázal robiť kvalifikované rozhodnutia, pretože všetko vnímal iba cez úzku optiku trhu, nie cez bezpečnostné riziká a medzinárodnú solidaritu. Miestami úplne strácal geopolitický kompas.
Ako poznamenal komentátor Marián Leško:
„Sulík je ako chirurg, ktorý radšej amputuje nohu, než by pripustil, že by sa dala zachrániť infúziou.“
Bitcoin ako novodobé zlaté teľa libertariánskeho kultu
Pre mnohých moderných libertariánov sa bitcoin nestal iba technologickým softvérovým nástrojom, ale doslova náboženskou ikonou odporu voči štátu. Slúži ako projekcia anarchistickej utópie absolútnej slobody, kde neexistuje žiadna zodpovednosť ani žiadna spoločenská dohoda.
Lenže táto viera má vážne trhliny:
• ignoruje environmentálnu záťaž,
• vytvára novú súkromnú krypto-oligarchiu,
• a neponúka žiadne reálne riešenia problémov skutočného sveta ani žiadnu realistickú ekonomickú víziu.
Závažným problémom je aj deflačná povaha bitcoinu – jeho striktne obmedzené množstvo (21 miliónov mincí), ktoré sa navyše v dôsledku stratených súkromných kľúčov trvalo zmenšuje, nevyhnutne podporuje hromadenie namiesto voľného obehu. Čím viac sa bitcoin mení na pasívny uchovávateľ hodnoty, tým viac sa posilňuje tendencia odkladať spotrebu a minimalizovať transakcie – čo je presne opačné správanie, než aké je zdravé pre fungujúcu trhovú ekonomiku.
V dlhodobom horizonte tak táto deflačná dynamika pôsobí ako prirodzená brzda hospodárskeho rastu, rozmachu investícií a inovácií.
Ako varoval Paul Krugman:
„Bitcoin nie je budúcnosť peňazí – je to budúcnosť paranoje.“
USA: Keď libertarianizmus volil fašistu
• Ron Paul a Rand Paul – politickí patriarchovia amerického libertariánskeho hnutia – flirtovali s konšpiráciami, radikálnym izolacionizmom a odmietaním akýchkoľvek kolektívnych riešení, vrátane verejného zdravotníctva, klimatických dohôd či regulácie trhu.
• Libertariáni napokon vo veľkom podporili Trumpa, hoci bol všetkým, čo by klasický liberál mal odmietať: autoritár, kult osobnosti, nepriateľ slobody tlače. Ale sľuboval nižšie dane, masívnu dereguláciu, protekcionizmus a likvidáciu “deep state”, čo im stačilo.
• Volili ultrakonzervatívneho MAGA populistu, ktorý otvorene útočil na sekulárny, liberálno-demokratický systém. V mene „slobody“ tak pomohli rozvrátiť inštitúcie, znormalizovať lož a podporiť politickú kultúru, ktorá má bližšie k fašizmu než k slobode jednotlivca.
Výsledkom bolo:
útok na Kapitol 6. januára 2021 a po januári 2025 radikálny geopolitický obrat,
obchodné vojny, ekonomický chaos a strata dôvery v spoločenské, finančné a obchodné inštitúcie,
rastúca inflácia, vysoká volatilita finančných trhov a rozvrat globálnych dodávateľských reťazcov.
Sloboda bez pravdy a zodpovednosti vedie k spoločenskému chaosu, strate dôvery v štát a jeho inštitúcie – a zákonite končí deštrukciou. Práve v takom prostredí klíči extrém.
Ako povedal Timothy Snyder:
„Postpravda je predohrou k fašizmu.“
Manipulatívne naratívy a klamy libertariánov a anarchokapitalistov
Libertariáni často používajú manipulatívne techniky:
• Slamený panák: Z demokracie robia tyraniu väčšiny. Ignorujú, že liberálna demokracia chráni menšiny.
• Falošná dilema: Buď absolútna sloboda, alebo otroctvo.
• Emocionálne apely: Štát je „otrokár“, dane sú „násilie“, očkovanie „zločin“.
• Konšpirácie: Centrálne banky sú „globálna mafia“, imunita politikov znamená „nedotknuteľnosť“.
• Podkopávanie spoločenskej zmluvy: Tvária sa, že žiadny občan sa nikdy nedohodol na spolužití – ako keby štát vznikol bez súhlasu ľudí.
Príklad: Milan Seman – Výzva k diskuzi o demokracii
Anarchokapitalistický text Milana Semana je školským príkladom toho, ako sa filozofická libertariánska póza mení na dezinformačnú manipuláciu:
• Demokraciu označuje za kolektivizmus a porovnáva ju s fašizmom,
• Prekrúca históriu (napr. „Nemecká demokratická republika“ = (falošný) dôkaz, že demokracia je zakaždým tyrania),
• Podsúva falošný naratív, že žiť v akomkoľvek štáte je vždy len nejaká forma otroctva,
• Ignoruje fakty o fungovaní poslaneckej imunity, slobodných volieb, demokratických inštitúcií, deľby moci, brzd a protiváh, právneho štátu, ústavnosti a kontrolných mechanizmov.
Ako napísal Karl Popper:
„Tí, ktorí nás chcú oslobodiť od demokracie, nás chcú v skutočnosti zbaviť slobody.“
Sloboda bez zodpovednosti je len maska totalitnej moci
Libertariáni tvrdia, že bojujú za slobodu. No ak sloboda znamená zvrhnúť všetky pravidlá, ignorovať realitu a znemožniť spoločenskú dohodu, nejde o zápas o individuálnu slobodu pre každého – ide o privilegovanú mocenskú anarchiu pre tých najsilnejších.
Ako to výstižne povedal Friedrich Hayek, ich vlastný libertariánsky intelektuálny vzor:
„Sloboda nie je absencia pravidiel, ale súlad s pravidlami, ktoré ochraňujú slobodu všetkých.“
Sloboda bez prirodzeného spoločenského ohraničenia nie je žiadnou morálnou cnosťou, ale nebezpečnou zbraňou. A keď sa dostane do rúk tým s ostrými lakťami, ktorí odmietajú fakty, solidaritu a empatiu, zmení sa na neviditeľnú “totalitnú atómovku”. Namiesto oslobodenia prichádza nový druh totalitného útlaku vždy tých v danom čase najsilnejších – zabalený do trblietavého obalu prázdnych anarchistických hesiel a ilúzií o „absolútnej slobode“.
A preto si páni a dámy libertiariáni a anarchokapitalisti láskavo uvedomte, že:
„Sloboda vašich pästí sa končí na špičke môjho nosa.“
Poznámka:
Ron Paul a Rand Paul sú americkí politici známi ako ideologickí vodcovia libertariánskeho krídla americkej pravice. Hoci sa prezentujú ako obhajcovia slobody, ich politická agenda často koliduje s realitou liberálnej demokracie. Predstavujú radikálny individualizmus, odpor k štátu a ilúziu slobody bez zodpovednosti – čo viedlo mnohých ich stúpencov k paradoxnej podpore autoritárskeho populizmu.
Ron Paul
• Bývalý kongresman z Texasu (1976–2013), trikrát kandidoval na prezidenta USA (1988 – libertarián, 2008 a 2012 – republikán).
• Základné postoje:
• extrémne protištátne smerovanie (zrušiť Fed, IRS, FBI),
• odmietanie zahraničných intervencií aj klimatických dohôd,
• zrušenie sociálneho štátu (verí, že trh vyrieši všetko),
• obdiv k zlatému štandardu a odmietanie centrálnych bánk,
• zľahčovanie rasizmu (v 90. rokoch publikoval rasistický bulletin).
Rand Paul
• Senátor za štát Kentucky (od 2011), Ronov syn.
• Známy pre:
• blokovanie zákonov cez obštrukcie v Senáte (filibuster),
• odpor voči reguláciám, očkovaniu, lockdownom a štátnym výdavkom,
• šírenie konšpirácií o WHO, koronavíruse a FBI,
• hlasná podpora Trumpa, vrátane jeho snáh o delegitimizáciu volieb.
Čo predstavujú ideovo:
• Libertariánsku utópiu – v ktorej štát je zlo, dane sú krádež, sociálne istoty luxus a zodpovednosť je čisto osobná vec.
• Radikálny individualizmus – extrém, ktorý v praxi ignoruje realitu zložitej spoločnosti, solidarity a medzinárodnej politiky.
• Ideologický most medzi libertariánstvom a trumpizmom – hoci hlásajú slobodu, v mene jej ochrany legitimizovali autoritársku moc a útočili na inštitúcie liberálnej demokracie.
Ron a Rand Paul neposilnili slobodu, ale prispeli k jej karikatúre – kde je sloboda chápaná ako právo ignorovať objektívnu pravdu, vedu, zodpovednosť a dôstojnosť iných. V mene slobody pomohli normalizovať extrém, ktorý spoločnosť nevyslobodzuje, ale rozkladá zvnútra.
