Libertarianizmus sa kedysi javil ako šľachetná filozofia slobody. Dnes sa jeho radikálne verzie, najmä anarchokapitalizmus, spájajú s nacionalistami, konšpirátormi, populistami a autoritármi. Od Richarda Sulíka cez bitcoinových fanatických prorokov až po amerických Paulovcov – slepá viera vo všemocný trh a odpor k štátu dnes nevedú ku slobode, ale naopak k rozvratu sekulárnej liberálnej demokracie.
Nie náhodou dnes značná časť libertariánov tvorí neprirodzené, ale ideologicky zjednotené antisystémové spojenectvo s nacionalistami, konzervatívnymi populistami, teokratmi a konšpirátormi. Spája ich spoločný nepriateľ: demokratická verejná moc a racionalita.
Ako napísal Timothy Snyder:
„Keď fakty prestanú existovať, nastupuje tyrania.“
Z idealizmu do extrému
Libertariánska filozofia v umiernenej podobe môže byť legitímnym hlasom v demokratickom diskurze. Problém nastáva, keď sa z nej stane dogmatická ideológia, ktorá:
• odmieta akúkoľvek formu štátneho zásahu,
• spochybňuje verejné služby, solidaritu a regulácie,
• a redukuje všetky problémy spoločnosti na dogmatickú mantru: „trh to všetko vyrieši“.
V extrémnej forme sa tak libertarianizmus odkláňa od reality a konverguje s antisystémovými silami, ktoré – paradoxne – po osobnej slobode pre všetkých vôbec netúžia. Túžia iba po autoritárskej kontrole.
Ako povedal Amartya Sen, nositeľ Nobelovej ceny:
„Trhy bez spravodlivosti a zodpovednosti môžu viesť k tyranii slobody – slobody pre silných.“
Slovenský prípad: Richard Sulík a zrada zodpovednosti
Naším najvypuklejším príkladom libertariánskeho zlyhania je Richard Sulík. V mene fanatickej ideologickej libertariánskej čistoty:
• rozbil vládu Ivety Radičovej v roku 2011 kvôli odmietnutiu eurovalu – čo viedlo k návratu Fica a oslabeniu proeurópskeho smerovania Slovenska,
• počas pandémie a ruskej invázie nezvládal vyhodnotiť geopolitické riziká a nedokázal robiť kvalifikované rozhodnutia, pretože všetko vnímal iba cez úzku optiku trhu, nie cez bezpečnostné riziká a medzinárodnú solidaritu. Miestami úplne strácal geopolitický kompas.
Ako poznamenal komentátor Marián Leško:
„Sulík je ako chirurg, ktorý radšej amputuje nohu, než by pripustil, že by sa dala zachrániť infúziou.“
Bitcoin ako novodobé zlaté teľa libertariánskeho kultu
Pre mnohých moderných libertariánov sa bitcoin nestal iba technologickým softvérovým nástrojom, ale doslova náboženskou ikonou odporu voči štátu. Slúži ako projekcia anarchistickej utópie absolútnej slobody, kde neexistuje žiadna zodpovednosť ani žiadna spoločenská dohoda.
Lenže táto viera má vážne trhliny:
• ignoruje environmentálnu záťaž,
• vytvára novú súkromnú krypto-oligarchiu,
• a neponúka žiadne reálne riešenia problémov skutočného sveta ani žiadnu realistickú ekonomickú víziu.
Závažným problémom je aj deflačná povaha bitcoinu – jeho striktne obmedzené množstvo (21 miliónov mincí), ktoré sa navyše v dôsledku stratených súkromných kľúčov trvalo zmenšuje, nevyhnutne podporuje hromadenie namiesto voľného obehu. Čím viac sa bitcoin mení na pasívny uchovávateľ hodnoty, tým viac sa posilňuje tendencia odkladať spotrebu a minimalizovať transakcie – čo je presne opačné správanie, než aké je zdravé pre fungujúcu ekonomiku.
V dlhodobom horizonte tak táto deflačná dynamika pôsobí ako prirodzená brzda rastu, investícií a inovácií.
Ako varoval Paul Krugman:
„Bitcoin nie je budúcnosť peňazí – je to budúcnosť paranoje.“
USA: Keď libertarianizmus volil fašistu
• Ron Paul a Rand Paul – politickí otcovia libertariánskeho hnutia v USA – flirtovali s konšpiráciami a odmietali kolektívne riešenia.
• Libertariáni volili Trumpa, lebo sľuboval nižšie dane a rozbitie systému.
Výsledkom:
• útok na Kapitol 6. januára 2021,
• obchodné vojny a ekonomický chaos, strata dôvery
• zvýšená inflácia a rozvrat globálnych reťazcov.
Sloboda bez pravdy vedie k zákonitej deštrukcii.
Ako povedal Timothy Snyder:
“Postpravda je predohrou k fašizmu.”
Manipulatívne naratívy a klamy libertariánov a anarchokapitalistov
Libertariáni často používajú manipulatívne techniky:
• Slamený panák: Z demokracie robia tyraniu väčšiny. Ignorujú, že liberálna demokracia chráni menšiny.
• Falošná dilema: Buď absolútna sloboda, alebo otroctvo.
• Emocionálne apely: Štát je „otrokár“, dane sú „násilie“, očkovanie „zločin“.
• Konšpirácie: Centrálne banky sú „globálna mafia“, imunita politikov znamená „nedotknuteľnosť“.
• Podkopávanie spoločenskej zmluvy: Tvária sa, že žiadny občan sa nikdy nedohodol na spolužití – ako keby štát vznikol bez súhlasu ľudí.
Príklad: Milan Seman – Výzva k diskuzi o demokracii
Anarchokapitalistický text Milana Semana je školským príkladom toho, ako sa filozofická libertariánska póza mení na dezinformačnú manipuláciu:
• Demokraciu označuje za kolektivizmus a porovnáva ju s fašizmom,
• Prekrúca históriu (napr. „Nemecká demokratická republika“ = (falošný) dôkaz, že demokracia je zakaždým tyrania),
• Podsúva falošný naratív, že žiť v akomkoľvek štáte je vždy len nejaká forma otroctva,
• Ignoruje fakty o fungovaní poslaneckej imunity, slobodných volieb, demokratických inštitúcií, deľby moci, brzd a protiváh, právneho štátu, ústavnosti a kontrolných mechanizmov.
Ako napísal Karl Popper:
„Tí, ktorí nás chcú oslobodiť od demokracie, nás chcú v skutočnosti zbaviť slobody.“
Sloboda bez zodpovednosti je len maska totalitnej moci
Libertariáni tvrdia, že bojujú za slobodu. No ak sloboda znamená zvrhnúť všetky pravidlá, ignorovať realitu a znemožniť spoločenskú dohodu, nejde o zápas o individuálnu slobodu pre každého – ide o privilegovanú mocenskú anarchiu pre tých najsilnejších.
Ako to výstižne povedal Friedrich Hayek, ich vlastný libertariánsky intelektuálny vzor:
„Sloboda nie je absencia pravidiel, ale súlad s pravidlami, ktoré ochraňujú slobodu všetkých.“
Sloboda bez prirodzeného spoločenského ohraničenia nie je žiadnou morálnou cnosťou, ale nebezpečnou zbraňou. A keď sa dostane do rúk tým s ostrými lakťami, ktorí odmietajú fakty, solidaritu a empatiu, zmení sa na neviditeľnú “totalitnú atómovku”. Namiesto oslobodenia prichádza nový druh totalitného útlaku vždy tých v danom čase najsilnejších – zabalený do trblietavého obalu prázdnych hesiel a ilúzií o „absolútnej slobode“.
