Ivan Mikloš patrí medzi tých verejných intelektuálov, ktorých názory si hlboko vážim. Práve preto je dôležité priznať si, že aj presne pomenované symptómy ešte nemusia postačovať, ak sa ignoruje hlbšia spoločenská patológia.
Jeho text: „Kedy opozícia pochopí, čo sa deje?“ (https://komentare.sme.sk/c/23489175/kedy-opozicia-pochopi-co-sa-deje-pise-ivan-miklos.html) je presne takým prípadom. Kritika nedostatočne stmelenej opozície je oprávnená, no v závere pôsobí dosť naivne – akoby stačilo, aby PS, SaS a Demokrati založili tieňovú vládu, poslali dôchodcom výpočty z druhého piliera a razom by nastal názorový obrat. Žiaľ, toto tu dnes nie je len nejaká štandardná politická kríza. Je to hlboká civilizačná postfaktická rakovina, ktorá má svoje ideologické korene aj metastázy.
Slovensko už stratilo apetít po liberálnej demokracii
Dnes už nejde o to, či opozícia dokáže uskutočniť potrebné reformy. Problém je oveľa hlbší – väčšina spoločnosti ich jednoducho nechce. Slovensko postupne stráca dopyt po sekulárnej, liberálnej a racionálnej politike. Namiesto toho silnie túžba po autokracii, teokracii a emocionálnom populizme.
Nie je to náhoda. Je to priamy dôsledok dlhodobo vedenej „kultúrnej svätej vojny“, ktorú cielene podnecujú klerikálne a konzervatívne kruhy. Ich cieľom nie je slobodná spoločenská diskusia, ale revanš, regres a obnova autoritatívnych modelov moci pod rúškom tradičných hodnôt.
Čo je na tom to najhoršie – už nejde len o nejaké ľavicové, či pravicové voličské preferencie, ale o samotný hodnotový základ voliča. Kritické myslenie sa rúca pod náporom konzervatívnych konšpiračných sietí, indoktrinovanej náboženskej dogmy a mediálneho dezinformačného chaosu. Ako chcete presvedčiť človeka, ktorý považuje Matoviča za proroka a Fica za mučeníka, že budúcnosť tohto národa leží v rozpočtovej zodpovednosti, ekonomických reformách, či v sekulárnej a liberálnej republike? Ako vysvetliť dôchodcovi výhody druhého piliera, keď sa celý život modlil, aby mu „pánboh (spolu s birkomom Ficom) požehnal jeho penziu“?
Dnešný väčšinový Slovák nevidí ani za roh vlastného domu, nieto ešte za horizont národného alebo globálneho diania. Táto mentálna uzavretosť je živnou pôdou pre emotívne manipulácie, identitárne mýty a jednoduché „pravdy“, ktoré nahrádzajú analytické myslenie a historickú pamäť.
Kombinácia nízkej mediálnej gramotnosti, religiózneho infantilizmu a zámerne šírenej nedôvery voči vede, západu a demokracii vytvára mentálnu klietku, v ktorej sa Slovensko samo dobrovoľne zamyká. A keď volič nevníma ani len kontext, nemôže pochopiť dôsledky svojich volieb – len ich iracionálne pociťovať ako ďalšiu krivdu a nespravodlivosť od fiktívne vykonštruovaného škodcu a nepriateľa. (Progresívci, liberáli, židojašteri, EÚ…)
Štatistiky to jasne dokazujú:
• Podľa Eurobarometra 2023, až 69 % Slovákov považuje náboženstvo za dôležité pre morálku – druhé najvyššie číslo v EÚ.
• Slovensko patrí medzi štáty EÚ s najnižšou dôverou v liberálnu demokraciu – len 38 % respondentov označilo demokraciu za najlepší systém vládnutia.
• V prieskume Globsecu (2023) 43 % Slovákov neverí, že liberálna demokracia je lepšia ako akýkoľvek iný systém, pričom až 50 % verí, že krajina potrebuje silného vodcu, ktorý nemusí rešpektovať parlament či voľby.
To nie je len pokles demokratického apetítu. To je otvorený flirt s autokraciou.
Kto neverí faktom, nepotrebuje reformy ani reformátorov
Ivan Mikloš správne píše, že Fico opozícii „nabíja zbrane“ – lenže zabúda dodať, že voliči medzitým prešli cieleným výcvikom v iracionalite a zbrane racionality už nerozpoznávajú. Mnohí Slováci dnes nechcú „lepšiu programovú ponuku“ – chcú iba potvrdenie svojich indoktrinovaných mýtov, strachov a predsudkov. Práve preto ich nikdy neoslovia Korčokove fakty ani Ódorove grafy.
Liberálna demokracia stojí na predpoklade, že voliči racionálne vedia, čo je v ich záujme, a že to vedia aj kriticky rozpoznať. Ale čo ak toto už nie je pravda? Čo ak volič dnes nechce byť slobodný, ale len chránený a pasený ako ovca? Nie kriticky rozumný, ale len populisticky a demagogicky „chápaný“? Nie kvalitne informovaný, ale len pevne identitárne ukotvený v národnom a náboženskom sebaklame?
Až 55 % Slovákov verí aspoň jednej konšpiračnej teórii (Globsec Trends 2023).
Napríklad:
• 41 % verí, že západné elity chcú zničiť tradičné hodnoty a kresťanstvo;
• 37 % verí, že Ukrajina je ovládaná nacistami;
• 35 % verí, že očkovanie je nástroj globálnej manipulácie.
S takto nastaveným informačným terénom je akákoľvek snaha o racionálnu reformu ako rozsievanie semien na betóne.
Zmena sa nezačne v opozícii, ale v školstve
Môžeme donekonečna budovať „auru jednoty“, organizovať protesty a počítať stratené, premárnené či ukradnuté miliardy. Ale kým väčšina spoločnosti zostáva emocionálne a dogmaticky indoktrinovaná, politicky infantilná a intelektuálne pasívna, nebude to stačiť.
Zmena nezačne v parlamente, ale v školských laviciach. V učebniciach logiky, nie náboženstva. V reforme mediálnej gramotnosti, nie len dôchodkového systému. Kým nevychováme občana, ktorý vie pochybovať, overovať, porovnávať a argumentovať, budeme sa donekonečna vracať k tým istým slepým dogmatickým kruhom.
Ak máme obnoviť dopyt po slobode, racionalite a pokroku, nestačí „politicky prečítať situáciu“. Treba prečítať mentálny kód krajiny – a ten je v súčasnosti zapísaný nie v logickom argumente, ale v iracionálnej dogme.
Nádej nie je v politickej taktike, ale v dôslednom osvietení.
Nedá sa vyhrať s presvedčivým programom vo svete, kde vyhráva subjektívna, pocitová „pravda“, nad tou faktickou a objektívnou. Opozícia môže ponúkať aj zlaté ekonomické vajíčka – ak ale ľudia stále čakajú na zázračné zjavenie, nič sa nezmení. Ako raz povedal Carl Sagan:
„Presvedčiť niekoho, kto odmieta dôkazy, je nemožné. Ale výchova môže zabrániť, aby sa ten človek stal fanatikom.“
Preto dnes potrebujeme nielen politických stratégov a marketérov, ale doslova novodobých osvietencov. Lebo kým bude mať svätý Mikuláš väčšiu dôveru u väčšiny infantilných Slovákov ako ekonóm, lekár alebo matematik, a homília väčší informačný účinok ako odborná analýza, zostane liberálna demokracia na Slovensku len nesplneným snom sekulárnej intelektuálnej menšiny.
