Odpoveď je jednoduchá, nič. Ale my ľudia chceme. Chceme neustále meniť naše okolie podľa vlastnej ideálnej predstavy sveta a ani si neuvedujeme, ako iným ľuďom okolo nás ubližujeme. Stále máme potrebu niekoho rozdeľovať podľa rasy, pôvodu, orientácie, podľa toho, či je niekto veľký, či je malý, či je silný alebo slabý. Potom sa postavíme na pomyselné pódium spravodlivosti a hlásame do sveta slová, že človek, ktorý je iný ako my, má menšiu hodnotu a má sa nám podvoliť alebo zahynúť. A najhoršie na tom je, že to nemusí byť ani človek, ktorý je súčasťou nášho vlastného života. Neuvedomujeme si, ako sme všetci neuveriteľne rovnako nedokonalí. Tento text nemá byť dlhý, práve naopak. Je dôležité, aby niesol posolstvo toho, že sa blížime k hranici únosnosti.
Stále máme potrebu niekoho rozdeľovať podľa rasy, pôvodu, orientácie, podľa toho, či je niekto veľký, či je malý, či je silný alebo slabý. Neuvedomujeme si, ako sme všetci neuveriteľne rovnako nedokonalí.
Ľudia, ktorí majú potrebu dnes rozdeľovať ostatných ľudí si ani neuvedomujú, aké privilégium majú. Veľkí zastancovia “tradičných” hodnôt, rodinne založení, športovci a veľkí machovia, ktorí potrebujú dať všetkým naokolo vedieť, že “žena patrí do kuchyne”, môžu byť radi, že tí zlí progresivisti a “fašistickí” liberáli pre nich vybudovali spoločnosť, v ktorej to môžu tvrdiť.
Veľkí zastancovia “tradičných” hodnôt môžu byť radi, že tí zlí progresivisti a “fašistickí” liberáli pre nich vybudovali spoločnosť, v ktorej to môžu tvrdiť.
Tí istí ľudia budú na nich útočiť a samovražedne obhajovať minulé hodnoty netušiac, že oni sami sú výtvorom progresu. Netušia, že ich dravý intelekt bol pre církev znakom kacírstva a hodný upálenia. Prehľadajúc minulosť sa schovávajú za kríže a vôbec im nevadí, že vlastne oslavujú narodenie židovského dieťaťa-muža v utečeneckej rodine z Blízkeho východu, ktoré malo v dospelosti nimi tak zavrhované ženské črty.
Nevedia, že ich zdravé, chudé telá a zo slnka tmavý pigment boli pred ani nie 100 rokmi znakom sedliactva a najnižšej vrstvy v spoločnosti. Tej vrstvy, ktorú sme my, ľudia túžiaci po pokroku a slobode všetkých a všetkého bez ohľadu na na našom vzhľade, sile, či múdrosti pozdvihli na seberovnú. Tomu sa hovorí evolúcia, naša evolúcia slobody a rovnosti. Storočia starý a tradičný manifest dobra a pochopenia, že len pokrok v znamení racionality je cestou k lepšej budúcnosti.
...len pokrok v znamení racionality je cestou k lepšej budúcnosti.
Buďte si vedomí privilégia, ktoré máte a spôsobu, akým pokrok pozitívne ovplyvnil vaše životy, namiesto toho, aby ste sa držali diskriminačných presvedčení a snažili sa zastaviť to, čo vás v konečnom dôsledku drží pri živote.
