V dobe homo debilis, snáď priamo pri vzniku demokratického pralesa, žili v strede Európy rôzne živočíchy. Najsilnejším druhom bola Gorila a najpracovitejším mravec. V pralese bola hlboká priepasť s cukrovou trstinou. Pracovité mravce tam mali centrálny sklad. Jedného dňa ho objavila Gorila, ktorá sa tam kvôli strmému svahu nemohla dostať. Rozhodla sa poradiť za hranicami pralesa so skúšenejšími náčelníkmi.
Niekto odporučil Gorile, aby sa zamerala na druh, ktorý je jednoduchý, ovplyvniteľný, málo komunikuje, no je pracovitý a zodpovedný. Gorila tak vymyslela rafinovaný plán ako oblafnúť mravce, aby pre ňu pracovali. Porozkladala po celom lese sladké návnady. Tieto viedli až na kraj priepasti. Keď sa tam mravce objavili, Gorila ich informovala, že prístup do skladu získajú, pokiaľ jej spravia most z vlastných tiel až na dno - tak si môže odniesť každý koľko bude vládať. Megalomanský most sa staval štyri roky, niektoré mravce od vyčerpania neprežili. Obetovali svoj život práci namiesto vzdelania, spoznávania sveta, či stavania domu. Stali sa jednoduchými a počúvali na slovo čokoľvek, čo gorila diktovala, len preto aby mali prístup ku zásobám.
Napokon sa most podarilo postaviť. Gorila zišla do priepasti a napchávala sa trstinou. Keď sa začala driapať naspäť, vysilené mravce tú váhu neudržali a celý most sa rozpadol. Gorila uhynula - nemala dostatok potravy. Zachránili sa len mravce, ktoré poľahky po stenách vyliezli.
