Národná rada Slovenskej republiky si uvedomuje význam aktívnej účasti a zásluh občanov Slovenskej republiky ako príslušníkov zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945. Prihliadajúc na súčasné neuspokojivé sociálne postavenie týchto osôb, prijala 3. januára 2002 zákon č. 105/2002 Z. z. (Schuster, Migaš, Dzurinda), na základe ktorého patril takýmto občanom SR nárok na poskytnutie jednorázového finančného príspevku od 20 do 80 tisíc i viac.
Požiadať o tento príspevok mohli súčasní dôchodcovia do 31.3.2004. Zákon bol novelizovaný, pôvodne to mohlo byť len do roku 30.06. 2003. V dôvodovej správe, kde skupina poslancov predložila novelu, ktorá riešila predĺženie podávania žiadostí o rok a rozšírila okruh osôb o približne 6000 ľudí. Ministerstvo spravodlivosti argumentovalo, že v rozpočte nie je vyčlenených 120 000 000 na tento účel a preto ich bude požadovať. Nebol problém, peniaze dostali.
Ako sa dôchodcovia dozvedeli o tomto zákone? Určite to bolo medializované a regionálne kluby odbojárov vyzývali členov na zjazdoch aby si o odškodnenie požiadali. Predpokladám, že väčšina tak urobila. Čo však s ľudmi, ktorí sú imobilní a nesledujú aktuálne dianie alebo sa zo zdravotných dôvodov nemohli zúčastniť na akciách klubov? No nič.
NRSR prihliadajúc na súčasné neuspokojivé sociálne postavenie týchto osôb nekoná. V odpovedi z Ministerstva spravodlivosti zo dňa 17.10.2008 len konštatujú, že neexistuje žiadna právna norma, ktorá by dokázala odstrániť tvrdosť zákona. Nemajú teda žiadnu možnosť poskytnúť príspevky tej malej skupine ľudí, ktorí to z rôznych dôvodov nestihli a podali žiadosť napríklad v roku 2005.
Prečo keď táto možnosť nie je nepredložili súčasní poslanci nový návrh? Je sociálna vláda ! Nikoho to nezaujíma. Pár ľudí si myslelo, že by tiež mohli mať krajšie Vianoce.
Nerozumiem prečo malo podávanie žiadostí časovo obmedzenú platnosť.
