Po proteste maturantov v roku 2005 som si povedal že konečne postrednej škole (v podstate flákarni) prejdem na nový spôsob života, žeako študent (tak trochu s nádychom amerického sna) budem mať azda viacvoľného času a budem sa učiť konečne niečo mne zaujímavé.
Keby človek nebol naivný asi by bola na svete nuda... čakal somhodinky s vodotriskom, zvlášť od nášho ministerstva. S pánom Froncomsom rokoval s kolegami "protestantmi" o zrušení piateho predmetu...Keby nevedel že som ich hovorca možno by mi na ulici hodil päť korún,pretože som bol študent. Napokon som i tak mrhal čas, keby som vedelako dopadnú voľby nemuseli sme sa unúvať. Naše požiadavky boli prebratéstranou, ktorá to brala ako svoje nápady - reforma proforma. Prišlopomaturitné leto - perfektné a dlhé prázdniny. Neskôr zápis na ŽilinskúUniverzitu, ktorú som po zimnom semestri prerušil. Nebola praváorechová. Štúdium informatiky ma nezaujalo keďže nechcem byťprogramátor ale venujem sa iným oblastiam IT, na ktoré mimochodom bezprogramovania žiadny odbor neexistuje. Bez pascalu ani na krok.
Pascal teda vystriedal iný program - Poker. Zamestnal som sa v herniako obsluba a vedúci smeny či prevádzky (ak sa to dalo tak nazvať).Potreboval som do nasledujúceho prijímacieho konania zakotviť. 12hodinové smeny 7x do týždňa boli v husto zafajčenon prostredí - pregymnazistu "adekvátne", ešte sa dalo ísť do Tesca, ale tam bolaminimálna mzda. Takmer po roku a nekonečne nezmyselných sľubochmajiteľa herne som sa rozhodol na inšpektorát práce v Žiline poslaťpodnet. Mal som pravdu. A?. Nič... Nič som bol ja podľa ekonómkypodniku pretože na moje miesto čakalo ďalších 20 gymnazistov. Aspoň užpasívne nefajčím. Našťastie ma prijali na Univerzitu sv. Cyrila aMetoda (nemajú radi keď sa to píše UCM). Pravdupovediac som sa tamtešil nie na profesorov ani na dochádzanie ale na odbor - na marketing,psychológiu reklamy a iné predmety ktoré učia ako správne masírovaťpeňaženky verejnosti. O tom čo chcem v budúcnosti robiť nieje trebapísať ... žiadny zo ziskuchtivých marketérov by to moc nechápal. Preobyčajných ľudí to spomeniem inokedy.
Prvýkrát som sa dozvedel, že ISIC karta nieje pre externistov. Veru.Platiť treba. Podnikom, štátu... aj bongistom za to že pekne hrajú v meste, ináč otravujú, vraj sú tiež gymnazisti. Málo ľudí sadnes vie obracať - nikto ich to neučí. Rodičia nemajú čas, ale ja sičas nájdem. Mám priority, no mnoho ľudí mi ich upravuje, vraj somniekedy egoista - chcem sa v škole niečo naučiť. Je mi jedno aká jeuniverzita, študujem svoj odbor. Prišli šeky. Neviem načo šeky keď jecelosvetovým trendom využívanie internetu a bankových prevodov, školysa hanbia udať. Udať sumy a požiadavky na štúdium. Porušujú zákon. A?.Nič, na moje miesto čakalo ďalších 20 gymnazistov. Nediskrimunujem inéstredoškolské odbory, ale ja som gymnazista, nevidím si ďalej odnosa... tak nás to učili. Keď dnes nemá človek ani čas uvažovať.
Mesačne mám náklady vo výške 3000 + na školu 2500. Ostane mi. Ale zaakú cenu? Ako externista tvorím štátu HDP, odvádzam dane, pracujemnadčasy, tvorím nadplán. Škaredé placebo. Štát mi schváli platby abudem sa mať lepšie. Ten komu toto napadlo by si mal vybrať protézu azahryznúť sa do zadku.
Nie som proti poplatkom. Bez vytvorenia adekvátneho prostredia a zmeny legislatívy to bude prijateľné len pre kaskadérov.
