Slovinsko je krajinou známou aj vďaka mnohým krásnym scenériám, ktoré ponúka tamojšia príroda. Lesy sú dominantou mnohých regiónov a pokrývajú až 62 percent územia krajiny, čo radí Slovinsko medzi najlesnatejšie krajiny Európskej únie. Slovinské lesy sú prevažne v súkromnom vlastníctve (až 75 percent lesov).
Triglav - jediný národný park v Slovinsku
Vzhľadom na vysokú lesnatosť krajiny by preto mohlo prekvapiť, že Národný park Triglav je jediným národným parkom v Slovinsku (IUCN kategória II). Patrí do sústavy chránených území, ktorú tvoria (okrem spomínaného národného parku) ešte 3 tzv. regionálne parky (regional parks), 34 prírodných parkov (landscape parks), 66 prírodných rezervácií (nature reserves) a viac ako 1.200 prírodných pamiatok. Spolu tieto chránené územia pokrývajú 13 percent výmery krajiny. Ak sa však bavíme iba o lesoch a ostatných pozemkoch porastených drevinami, tak v Slovinsku je chránených celkovo až 22 percent výmery týchto lesnatých plôch na účely zachovania biodiverzity (klasifikácia MCPFE, triedy 1 a 2). (Pre porovnanie u nás na Slovensku je to až dvojnásobok, 44 percent).
Národný park Triglav zaberá takmer celú slovinskú časť Júlskych Álp. Má výmeru bezmála 84 tisíc hektárov. Toto územie zahŕňa rôzne druhy pozemkov – lesné, poľnohospodárske, iné (napr. pozemky nad hornou hranicou lesa, vodné plochy, atď.). Celé územie národného parku je zaradené do európskej sústavy Natura 2000.
Národný park je v správe verejnej inštitúcie „Triglavský národný park“, ktorej úlohou je ochrana jedinečných prírodných a kultúrnych hodnôt tohto územia. Činnosť inštitúcie teda spočíva v zabezpečení odbornej starostlivosti na úseku ochrany prírody v národnom parku vrátane sledovania dodržiavania podmienok ochrany spomínaných hodnôt. Inštitúcia spadá pod slovinské ministerstvo životného prostredia a územného plánovania.
Starostlivosť o lesy v národnom parku
Lesy sú dominantou národného parku. Sú vo vlastníctve štátu i neštátnych subjektov (iba 22 percent lesov národného parku je v štátnom vlastníctve). O lesy národného parku sa starajú samotní obhospodarovatelia lesov (lesnícke subjekty) a to tak štátni, ako i neštátni, v závislosti od toho, kto je vlastníkom alebo nájomcom daného pozemku. Je pochopiteľné, že funkcia ochrany prírody je v tomto území nadradená ostatným funkciám lesa, čo je potrebné rešpektovať aj pri starostlivosti o lesy.
V rámci národného parku existujú tri stupne režimu ochrany prírody, preto v niektorých lesoch je dôraz aj na funkcie iné, ako je ochrana biodiverzity (multifunkčnosť lesov je tu výraznejšia). Lesy v najvyššom režime ochrany prírody sú v zmysle slovinských právnych predpisov tzv. lesmi osobitného určenia. V týchto lesoch sa buď nevykonávajú žiadne opatrenia (bez‑zásahové zóny) alebo sa v nich vykonávajú určité opatrenia manažmentu, ktorými sa podporuje biodiverzita (tieto opatrenia vykonávajú obhospodarovatelia lesov). Čo je dôležité – aj tieto lesy sú objektom lesníckeho plánovania. Inými slovami – aj pre lesy v národnom parku sa vyhotovujú programy starostlivosti o lesy. Prakticky to znamená, že už v štádiu lesníckeho plánovania sa berie na zreteľ nadradenosť funkcie ochrany prírody. Lesnícke (tzv. hospodársko-úpravnícke) plánovanie na tomto území, rovnako ako vo všetkých ostatných lesoch Slovinska, vykonáva Slovinská lesnícka služba.
Prírodné a regionálne parky
Čo sa týka ostatných parkov v Slovinsku (regionálnych, prírodných), prístup štátu v nich je podobný i keď v hierarchii chránených území sú na nižšej úrovni ako národný park (z hľadiska výnimočnosti prírodných hodnôt). To znamená, že pre lesy v týchto parkoch sa rovnako vyhotovujú programy starostlivosti a to bez ohľadu na vlastníctvo lesov. Tieto programy identifikujú lesy osobitného určenia, ktoré sú najcennejšie z hľadiska prírodných hodnôt. V tých častiach lesov, kde sú povolené zásahy, sú tieto realizované obhospodarovateľmi lesov (teda je zodpovednosťou obhospodarovateľa lesa vykonať tieto zásahy). V týchto prípadoch, keď je (bežné) hospodárenie v lesoch obmedzené (z titulu ochrany prírody), obhospodarovatelia lesov môžu získať dotácie od štátu.
Dôležitou skutočnosťou je aj to, že lesnícke plánovanie (vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy) je participatívny proces, v rámci ktorého má viacero účastníkov právo vyjadriť svoje stanovisko. Medzi týmito účastníkmi je aj Inštitút ochrany prírody, ktorý vypracúva usmernenia, ktoré sú aplikované pri starostlivosti o lesy v chránených územiach (špecifický režim hospodárenia s ohľadom na biodiverzitu).
Vo všeobecnosti teda platí, že každý vlastník / obhospodarovateľ lesa musí rešpektovať nariadenia a podmienky ochrany prírody, či už tieto majú formu rôznych obmedzení alebo povinnosti realizovať osobitné manažmentové opatrenia na podporu biodiverzity. Platí to pre všetky typy chránených území, nielen pre národné parky. Sledovanie dodržiavania týchto podmienok je úlohou štátnych inštitúcií ochrany prírody.
Spracované na základe informácií získaných priamo od slovinských štátnych autorít riešiacich problematiku starostlivosti o lesy v národných parkoch, doplnených o informácie zo Správy o stave lesov Európy 2020 (FOREST EUROPE, 2020) a informácie z webových lokalít www.tnp.si, www.naravniparkislovenije.si a www.researchgate.net.
