Do dverí vstúpil nepochybne sebavedomý muž a po krátkom podaní ruky mi do dlane vtačil vizitku. V ušiach mi zaznelo: „Som Vincent Lukáč. Som dvjnásobný majster sveta, dvakrát strieborný a raz strieborný z OH. Kde si tu môžem dať nejaký drink na Váš učet?" a pokračoval: „a mimochodom zhruba okolo pol deviatej príde moja neter s kamarátkami. Pošlite niekoho ku vchodu aby sa mohla dostať dnu." Neubránil som sa myšlienke, že za skromnosť či pokoru tento muž žiadny titul nezíska.
To čím si Vincent Lukáč prechádza v poslednom období by človek naozaj neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Nemôžem sa ale zbaviť dojmu, že ak mu osud dáva aj vlastné góly Vinco si zaslúži minimálne jeden bod za asistenciu. Človek nemusí mať doktorát z psychológie aby si urobil obraz o tom, aký typ človeka ide riešiť telefónny účet s bývalou priateľkou, na stužkovú slávnosť jej dieťaťa. Skrátaka „nekonfliktný diplomat". Nepochybne to bola jedinná možnosť ako je taký účet ukázať. Teda jediná medzi stovkou divákov. A o diváka ide pri hokeji v prvom rade! Čo by som od svojho exidolu vlastne chcel? Zdá sa, že na VŠHU (rozumej Vysoká škola hokojového umenia) nemajú diplomaciu v učebných osnovách.
Keby bol Vincent Lukáč iba ťažko skúšaným a zatŕpknutým hokejistom na dôchodku človek by nad tým iba hodil rukou. Lenže on je volený zástupca ľudu v našom parlamente. Za poľahčujúcu okolnosť neuznám ani fakt, že je poslancom za stranu, ktorá má verejné škandály snáď zakotvené v stanovách. S ohľadom na ich početnosť totiž vylučujem možnosť náhodilosti tohto javu. Čo s tým?
Denník SME uverejnil článok, v ktorom sa okrem iného píše: „...poslanca napadol exmanžel expriateľky". Zo štylistického hľadiska je tam tých „ex" asi veľa. Z pohľadu chlapca strácajúceho svoj ideál je ich tam skôr málo. Pokojne by som privítal aj vetu: „...exposlanca napadol exmanžel expriateľky".
P.S. Milá zlatokopka, som na Vašej strane len si prosím vyberte lacnejšieho operátora
