Denne na kolenách,
s nepokojom
zaspávam, vstávam...
Na perách
modlitba
a bázeň pred Tebou.
„Buď Tvoja vôľa...“
Skúmam časy,
okolnosti...
Čo od Teba
pochádza?
Strácam svoj um –
Ty ho presahuješ.
Čakám na Dotyk.
Mizne strach ísť ďalej.
Vravíš: „Neobzeraj sa,
Ja som Hranicou.“
Otvorenou otázkou
srdce nezatváram.
Prestrihni reťaz,
zahoj zlomené krídla
v ten správny Čas
a budem ľúbiť
a budem lietať
nespútane pripútaná.
Len Ty ma smieš držať...