Držím ju v dlaniach,
vosk sa roztápa.
Oslabené srdce na dne kaluže.
Hľadáš ho,
hľadáš ma...
Chcem a predsa
neviem
povedať „nie“.
A je to opäť tu...
Zmanipulovaná.
Spútaná.
Zahanbená.
Akokoľvek som ďaleko
viem, že je to relatívne.
Si večný.
Čakáš s krížom
v rozpätí objatia.
Nie je to nepokoj,
ale prirodzená túžba
a výzva...
Bojím sa chodiť po hladine.
Prílišná krehkosť
všetko triešti
a pokoj uniká.
Kameň brúsi kameň.
...liečivá bolesť...
Zatvorená rana, otvorená dlaň,
otvorené nebo.
Je čas vystúpiť z člna
a hodiť sa do Tvojich hlbín.
Daj mi silu, hovorím „áno“...
14. sep 2007 o 10:14
Páči sa: 0x
Prečítané: 638x
Dno
Má úplne všetko, má Teba a predsa je nepokojná, sklonená, zronená... Tvár.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)