Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Náhodou som kráčala po roztrieštenom skle bosá
len náhodou som čítala z tvojej tváre...
Náhoda, ktorej vďačím za objatia a teplo tvojich dlaní...
Vďačím Bohu za teba,
za úsmev, ktorý rozžiari aj tú najrozbúrenejšiu oblohu,
za tvoj život - rada dám zaň aj ten svoj.
Za slzy, ktorými zmáčam tvoje rameno.
Za lásku..
za to, že si...
a nie náhodou.
