
Možno na to nemám žiaden dôvod,
snáď sa za tým niečo iné skrýva.
Nedarí sa mi odhaliť pôvod
toho, čo sa snaží
spustiť útrap príval.
Cítim sa tak cudzo, lebo viem,
že nie si blízko mňa hoci si so mnou.
Márne čakám na jediné slovo,
čo zmizne s tou príťažou.
Kdesi v diaľke vesmíru a hviezd
sa strácaš a ja neviem zniesť
že končí...
Za nami je história
pred budúcnosťou v minulom storočí.
Je mi tak ľúto,
tak ľúto za tým všetkým.
Tvoj pohľad, slzy, úsmev,
to čas už nikdy nevráti.
Je mi tak ľúto
za tým nádherným aj zlým.
Nedá sa spraviť krok späť
a zabudnúť na bolesť.
Odpúšťam, snažím sa nájsť breh.
Tou priepasťou sme my...