Som občasný diskutér, designer, manžel a otecA taktiež syn, brat, švagor, strýko a zať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ak je novým logom Slovenska to, čo dnes 28. 4. 2016 zverejnil Lajčák, tak sme sa žiaľ znovu posunuli niekam pred rok 1998. Je to zúfalá romanticko - naivná snaha graficky zaujať za každú cenu. Skrátka obyčajná cukríková gýčovina
Bolo to niekedy v roku 1988. Sedeli sme po porade pri výstavbe Hotela Fórum v Bratislave. Vtedy som kolegom hovoril, že jedine Spojené štáty Európske sú naša budúcnosť. Dnes si to možno nepamätajú, lebo to vnímali ako provokáciu.
Smutná a zároveň grotestne symbolická veľkonočná aktivita prezidenta ČR Zemana. Jeho osobné a vrelé prijatie najväčšieho komunistického diktátora sveta z Číny bolo bezprecedentné. Prekonať ho môže už iba prijatie Kim Čong-un-a
Toľko sklamaných voličov, čo sa ich teraz vyrojilo po voľbách je zarážajúce. Jeden je zúfalý, druhý je sklamaný a tretí podvedený. Ani jeden asi nečítal výsledky volieb, alebo sa s nimi nechce zmieriť. Nuž, je to jeho problém
Vážení voliči, vyzerá to tak, že voľby dopadli najlepšie, ako mohli. A píšem to s plným vedomím ortodoxného pravičiara. Vzhľadom na to, ako volilo celé Slovensko môžeme byť len radi.
Poviem to otvorene. Nie som si istý, či by ho urobil bez vydieračskej pozície SNS, ale jedno je jasné. Bez jeho postoja by tu nevznikla vláda. Možno by sme sa potácali na euroskeptickej vlne pravicovej vlády. Otázkou je, dokedy.
Voľby 2016 na Slovensku dopadli, tak ako dopadli. Jeden by povedal, že presne tak, ako sme si to zaslúžili. Je to zrkadlový obraz našej spoločnosti, bez ohľadu na to, čo by si niektorí z nás želali, či predstavovali.
Samozrejme, že on vie, ako dopadnú na Slovensku voľby 2016. On to má jednoduché, keď pozná naše reálie a zvyky. On veľmi dobre vie, že platí Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Rovnako pozná aj latinské príslovie In vino veritas.
Kam noha socana šliapne, tam 10 rokov tráva nerastie... Nikdy to inak nebolo a inak sa ani nedajú popísať pomery v našej gubernii s názvom Slovensko. A je úplne jedno, či je pred voľbami, alebo po nich.
Presne tak, ako na nás mával z obrazovky ten starý štb-ácky táraj: Idem od vás... . To isté by mohol zopakovať jeho terajší klon. Rozdiel je jedine v ich majetku.
Opäť sa musím hanbiť! Za to, že patrím do tzv. východného sektora. Za naše slabosti a ustráchané postoje krajín V4 k situácii v Európe. A tiež za našu vládu a jej účelovú obranársku politiku.
Prispieval som do diskusií na blogoch vo SME. Nie je to síce med lízať, ale zdá sa mi to zmysluplné, pretože tam v ostatných rokoch diskutuje tzv. všeobecný prúd - čiže dnes už aj lúza.
My postkomunistické národy sme chudobné duchom. Trasieme sa o svoje tzv. hodnoty a o svoju podstatu. Paradoxom je, že nikto nám ich nechce ohroziť a už vonkoncom nie brať. To len náš maloverný strach nám totálne zatemňuje myseľ.
Konečne sa zjednotili politici na Slovensku. Vypočuli hlas obyvateľstva a hromadne, ako sa patrí za sociaizmu, hlasovali všetci do jedného proti kvótam imigrantov. Bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície.
Táto Imigračná kríza mi už začína pomaly ale isto liezť na nervy. Nie iba preto, že si z nej médiá urobili perpetum mobile, ale preto, že rozsah fabulácií a dezinformácií už presahuje únosné medze. Nie všetci totiž žerieme seno.
Túto hovadinu čítam ostatnú dobu pod každým druhým článkom. Takýmto spôsobom nám nezávislá oligarchická SME-čka zatvára hubu. Pýtam sa: Načo sú nám potom tzv. slobodné médiá, keď už nie je možná spätná reakcia?
Imigranti, alebo keď chcete utečenci konečne otestovali Slovensko. Žiaden raiting medzinárodných agentúr ich nezaujíma. Ani to, že máme najsociálnejšiu vládu z krajín V4. Jednoducho, ani pes by tu nechcel skapať.
Po stretnutí majiteľov sveta sa konala tlačová konferencia. Prišli tisíce novinárov všetkých krajín. Na otázku, ako bude vyzerať svet o 50 rokov, prekvapení a zaskočení rabíni Ruska, Ameriky a Izraela vydali spoločné vyhlásenie:
Celý svoj život som rebeloval proti komunistickej, alebo keď chcete socialistickej idelógii. Nie preto, že by bola teoreticky v princípe úplne chorá, ale preto, že ju komunisti zneužívali len na svoje obohacovanie sa na úkor ľudu.
Za ťažkého socializmu sa Bratislave hovorilo Krásavica na Dunaji, alebo Mesto mieru. Boli to primitívne komunistické slogany, ktoré mali navodiť dojem, že naše hlavné mesto je úspešným a ľudomilným mestom.
