Malá tretiačka na masmediálke v Košiciach, ktorá rada dáva najavo svoje názory. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ležíte na pláži. Vlny bijú o skaly na pobreží, chodidlá vám šteklí studená voda. Nad vami tisíce drobných žiarivých vecičiek padá do diali. Silné náručie omotané okolo vašich útlych pliec značí, že nič nebezpečné nehrozí. Jeho pery sa tisnú na vaše začervenané líčka a jemne šepkajú do uška tie najromantickejšie slová. Ako klišé od Pilcherky...
Vchádzam do televízneho štúdia. Dneska sa mi strašne nechce. Tá včerajšia reportáž na párty milionára mi dala poriadne zabrať. Po piatom poháriku Rémy Martin Louis XIII som mala povedať nie. Ale nestáva sa často, že môžem chľastať doslova zlatý koňak...
Predstavte si kaviareň. Staromódnu, zadymenú a zatuchnutú tavernu. Nájdete v nej rôzne vrstvy ľudí, ktorí sem chodia už roky zo zvyku. Pri okne každú stredu sedia dámy vo veľkých okrúhlych klobúkoch. Sú naozaj pôvabné. Ale poďme ďalej. Hneď oproti baru sedí každé poludnie drobný zavalitý muž v stredných rokoch. Na stole mu leží zvädnutá červená ruža a on, s pohľadom zúfalého romantika, čaká na svoje garde. Nikdy však nepríde. Žiaľ ani tento zaujímavý chlapík nie je objektom môjho záujmu. Nie je to ani barman, ktorý okráda svojho šéfa, ani zmaľovaná radodajka pri pulte.
„Čašník, eššššte jedného panáka!“ – „Nie, Vám už nenalejem!“ – „A to užžžžž prečo? Šak ja som v pohodeee!“ Iste to všetci poznáte. Ťažký deň v práci, či v škole, rodina nevďačná... Už ďalej nevládzem! Musím si zresetovať hlavu! A kto vylieči všetky moje rany? Najlepší „kamoši“ Jim a Jack. Vytasím fľašku kvalitnej whisky, schovanú pre stav núdze, a cickám. Chutí to zvláštne. Cítim prílev endorfínov a pomalé rozotrenie obrazu. Začínam byť plná vášne...
