Po noci, keď som asi prvýkrát nespala od horúčavy - posteľ som mala pri kachľovej peci, do ktorej sme poriadne naložili - sme boli veľmi zvedaví na toľko spomínaný prales.
Toto síce nie je ešte prales, len pár minút za Novou Sedlicou pekný hustý lesík, taký predprales :). Nevidiac teda žiadnu značku toto hlásajúcu, stúpali sme ďalej, samozrejme, celý čas sme vyzerali zubry.
Chladné prvomájové počasie tu hore sa vôbec nezmenilo a takto skrehnutá, spočiatku celá šťastná, že sme už tu :), som sa nejako blízko postavila ku tabuľke Stužica a ťuk do nej hlavou. Pár metrov za tabuľou nás však čakal zostup (čo už) dole do doliny ku riečke Stužica.
Takto nejako vyzeral drevený mostík cez riečku...
...a tak sme hľadali spolu s ďalšími turistami kde a ako, aby sme sa čo najmenej zamočili.
Malý oddych na lesnom chodníčku.
Cestou sme našlu čo sme hľadali :). Samozrejme, niečo výnimočné, čo je iba v pralese. Tento stromisko by potreboval ešte dvoch z druhej strany, aby sme ho oblapili.. Škoda len, že všetky velikány, ktoré som tam zazrela, boli už mŕtve.. Keď tak rozmýšľam, ktovie, koľko rokov mohol mať.
No a už sme hore. Trojitý bod, vrch Kremenec, označujúci stret hraníc troch štátov - Slovenska, Poľska a Ukrajiny. V pozadí tzv. "strašidelný les", v ktorom boli stromy naozaj strašidelné, nízkeho vzrastu a rôzne pokrútené. Nechcela by som tam byť v noci.
Pohraničné stĺpy, za nimi ďalšia možnosť túry, no keďže sme boli premrznuté a počasie bolo všelijaké, pobrali sme sa radšej späť do Sedlice. Nabudúce sem prídem o čosi neskôr, začiatok mája je tu veľmi chladný.
Neďaleko pod Kremencom, cestou strašidelným lesom sme zočili čosi takéto. Podľa mňa to je zakrpatený orgován. Obďaleč ešte len rozkvitali ľadonky.
Neskôr sme v zátiší našli takýto snežný fľak, no povedz, nezašantíš si v májovom snehu?? :))
Cestou z Kremenca do Sedlice natrafíte na tento pomník, patriaci myslím nejakému ruskému vojakovi...
Keď už budete celkom dole, uvidíte čosi ako nádrž alebo rybník, no a to ste už veľmi blízko Sedlice.
Za poctivú prácu fajná odmena! Po celodennej túre vám určite dobre padne čosi pod zub a horúci čaj či káva v dobre vyzerajúcom penzióne Kremenec s príjemnou obsluhou :).
Pri návrate do Runiny sme ešte v Uličskom Krivom skúsili navštíviť drevený kostolík, aby sme sa tam v nedeľu nemuseli vracať. Mali sme šťastie, vedľa v kultúrnom dome bola svadba a pán kostolník, tiežsvadobčan, odbehol kostol pozamykať. Pekne sme ho poprosili, lebo je zároveň aj sprievodcom a on nám ochotne o ňom porozprával. Jediná vec, ktorou sme ho zaskočili, bola, že nám nevedel vysvetliť, prečo na kríži a zástave bol nápis INCI a nie INRI. My sami sme sa prikláňali k názoru, že slovo rex nahradili cárovičom?? Neviem. Z vďaky sme si všetci kúpili od neho pohľadince :)).
