Ružová oslava

Už čosi vyše mesiaca (ak zoberieme do úvahy ten rýchlo valiaci sa čas a cválajúce dni) ubehlo odvtedy, čo som mala „ružovú náladu“. K ružovej farbe mám, dá sa povedať, celkom bežný vzťah. Ani ju nevyhľadávam, ani sa jej nevyhýbam. Samozrejme, že sa stalo aj to, že čosi ružové ma oslovilo. Teda naspäť k názvu. Pár týždňov už ubehlo odvtedy, čo si moji drahí blízki na mňa vymysleli ružovú oslavu. Domov som pricestovala s očakávaním, ako asi dopadne tá moja oslava štvrťstoročnice. Nuž a nakoniec som mohla len skonštatovať, že to bolo také milé-ružové. Keď nastal čas slávnostného obeda, prekvapilo ma ružové prestieranie. Myslím si, fajn, veď aj to je farba ako každá iná. No pri gratulácii som už naozaj pobadala, že s tým prestieraním to nebolo len tak. O chvíľu sa mi v rukách ocitla kráásna ružová kytica (ružové ruže) a tiež moje sestričky mi blahoželali s ružovými balíčkami v rukách. Len ten motýľ, namaľovaný na skle a zabalený v ružovom papieri už nebol ružový, ale rôznofarebný admirál babôčka. A torta, tá bola obrovská a mňam – chutnučká, ale tiež nie ružová, ale taká žltá ananásová. Nebojte sa ružových osláv!!