Každý raz ochorie, a chtiac či nechtiac podarilo sa to aj mne. Keďže som ešte školopovinná, a také školské povinnosti mi nie sú až také ukradnuté, musela som si nejako zistiť čo sa dialo v škole. Zároveň ako človek žijúci v dobe počítačov, rozhodla som sa napísať spolužiačke majl. Čo má však človek robiť s toľkým časom, ktorý sa mu zrazu otvoril vďaka zápalu močového mechúra? Rozhodla som sa popustiť fantáziu a klávesnicu a vzniklo toto...
ako básnik z ruže kvet,
sedím a pozerám na svet,
svet, čo ľudia žijú v ňom,
rozmýšľam nad osudom
človeka so zapáleným mechúrom.
témy z angliny tiež trápia ma,
mám si jednu pripraviť aj ja?
prezentáciu si pripravím aj tu,
stačí zapnúť internet a venovať sa podnetu.
tému si vyberiem aj sama,
či mám čakať kým mi ju vyberie stará dáma,
čo jazyk ten anglický nás učí,
tak si čistím uši
a čakám čo odpovieš mi
na túto lyriku osobnú,
čo sa týka len osudu
človeka čo mu ináč nič neni,
len na urologický čaj je odsúdený.
Nie je to žiadny Hviezdoslav, ale na začiatok to hádam nie je zlé. Dúfam, že môj básnický mechúr ešte niečo vytvorí bez prehnaného zápalu (práce).
27. mar 2006 o 19:11
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 179x
básnický mechúr
Básnika robí výnimočný jeho talent. Neviem prečo sa udomácnilo za príbytok tohto talentu práve črevo. Zhodou okolností to nie je ani hrubé ani tenké, je to básnické. Zaujímavé, mňa k napísaniu prvej básne neviedlo črevo ale mechúr. Začalo sa to takto...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)