Niekedy oveľa radšej nastupujem do preplnených mestských spojov, avšak nie preto, že sa rada oberám o pohodlie. Práve naopak, z mojej vlastnej pohodlnosti. V takom natlačenom trolejbuse sa nemusím báť o svoju stabilitu pri státí, niežeby som sa riadila heslom: Keď stojíte, držte sa! pravda je taká, že sa v tomto prípade nemám čoho držať. Vtedy je natlačený spoj celkom praktický, lebo nemám pri prudšom zabrzdení ani kam spadnúť. Hradba ľudských tiel ma zastaví. To ani nehovorím, že v takých preplnených spojoch mi nikdy nie je zima. A čo je najdôležitejšie, revízori nezdieľajú moje názory o pohodlí, a neradi sa tlačia len kvôli pár pokutám. To im za to nestojí.
S týmto dobrým pocitom som dnes ráno nastúpila do raňajšou špičkou preplnenej 208ičky. Do školy som už aj tak nestíhala, tak som si spríjemňovala čas obhliadaním sa naokolo a kontrolovaním si ruksaku, aby sa náhodou tlačiaci ľudia z dlhej chvíle v ňom nehrabali. Zrazu kde sa vzali, tam sa vzali, rebelantskí revízori, ktorí proti všetkým overeným metódam išli zrevidovať natlačený trolejbus.
"Dámy a páni, kontrola cestovných lístkov." s citom uvádzača v divadle, začali dvaja mocne stavaní ochrancovia zákona mestskej hromadnej dopravy vykonávať svoju povinnosť. Mňa s mojou ešte stále platnou električenkou mali odbavenú za tri sekundy, horšie to však bolo s mladým mužom čo stál za mnou. Napriek zhoršenému výhľadu sa mi naskytla možnosť pohľadu na divadelnú scénu hodnú úvodného uvítania. Medzi dvoma hlavnými hrdinami ( mladíkom a revízorom ) prebiehal takýto dialóg:
revízor: mladý môj, tento lístok ti už neplatí, nože mi daj občiansky preukaz nech ti vypíšem pokutu
mladík s výzorom na 18: ale ja žiadny občiansky preukaz nemám
revízor: ako to?
mladík: no ešte nemám dosť rokov, ešte mi ho nevydali, a ani peniaze nemám, mne mama nedáva len tak na pokuty
revízor: nepovedz, a ktorý si ročník narodenia?
mladík: '92 mám štrnásť.
revízor: kamarát, nehnevaj ma a ukáž mi občiansky!
Naveľa, naveľa, mladík svoj občiansky vytiahol a ukázalo sa, že už mu ťahá na sedemnásť. Revízor sa zasmial a povedal si pre seba, že keď pojde chlapec takýmto tempom, kým vystúpi bude mať aj dvadsaťdva. S úsmevom víťaza mu vypísal pokutu na 1400,-.Vidieť, že napriek tomu, že národ náš v niektorých prípadoch starne kozmickou rýchlosťou, určití jedinci to vedia prijať so šarmantným úsmevom na tvári a s bločkom na pokuty v ruke. Asi sa s takýmito prípadmi stretávajú častejšie než my, bežní smrteľníci.
