Stretli sme sa u nás v obývačke, spojníkom bola televízia. V piatok v noci som ešte stále nebola unavená, a tak som sa zamestnávala prepínamím televíznych kanálov, pričom som za každým prepnutím konštatovala že v tej telke nič nechodí ( aspoň nie v tej našej dedinskej káblovke ). Na šiestom kanáli som zachytila smiech divákov, už som sa zľakla, že znova nejakí komparzisti v treťotriednej relácií, alebo v zle predabovanom americkom sit-come. Našťastie to bolo niečo iné, humor síce moc intelektuálny nebol, ale bavilo ma to. Teraz sa stretávame s týmom Monty Python každý piatok v horúčke piatočnej noci a bavíme sa, či je skeč vydarený alebo nie.
Pozerať Monty Python je jedna vec, ale nechať sa tým ovplyvniť je niečo iné. Pred dvoma týždňami vo štvrtok ma čakalo zložité poobedie v meste, a viac či menej som bola vystresovaná. Vtedy som stretla Monty Python v knižnici, v študovni videodokumentov a pustila som si film: The Life of Brian (život Briana) a úplne dobre som sa pobavila. Záver už zaklincovala iba spoločná pieseň všetkých ukrižovaných o tom ako sa treba vždy pozerať na tú svetlú stránku života. Cestou na tréning som si to pospevovala, tak mi to zdvihlo náladu, vôbec som nebola pod stresom a tak dobre sa mi ešte doteraz necvičilo. Čerešničkou na torte, ako vystrihnuté z nejakého ich skeču, bolo keď ma potom v autobuse chytil revízor. Ja ešte s úsmevom na tvári som mu podala neplatnú električenku, a keď mi naparil 1400 korunovú pokutu stále som sa usmievala a hovorila som si, že som mohla dopadnúť aj horšie (mohli ma ukrižovať :)) Škoda, že mama, platička pokuty, to tak veselo a s pohodou nebrala...
uvediem aj pár slov z pesničky čo ma tak rozveselila ( anglicky hovoriaci z tohto určie budú mať viac ako tí, čo nespeakujú ):
Always look on the bright side of life...
If life seems jolly rotten,
There´s something you´ve forgotten!
And that´s to laugh and smile and dance and sing,
Just purse your lips and whistle -- that´s the thing!
