Nemala som síce také šaty a klobúk ako Julia Roberts v Pretty Woman,ale ja som nemala ani prachatého (postaršieho:)) Richarda Gera, ktorýby mi ich zacvakal. Napriek tomu som nejaké tie šatočky vytiahla, aspoňpre ten dobrý pocit. Skrine som prehľadala, že nájdem nejaký klobúk,ale našla som len taký detský, v ktorom som chodila na karneval. Taktrendy gýčový by bol, ale už to nebola moja veľkosť:). Sestra saohodila tiež, zobrali sme voľné vstupenky a mohli sme ísť.
Sme satam mali stretnúť ešte s nejakými kamarátmi. Však prečo by sme ichnezobrali, keď sme mali tie voľné vstupenky a tak na dostihy sa nechodíkaždý deň. Na dostihovú dráhu sa však hrnuli zástupy. To som nečakala,ale aspoň ma prešiel zlý pocit, žeby sme tam boli samy medzi snobmi.Ale opak bol pravdou. Petržalský Starý háj žil ako nejaká hodovázábava. Stánky s pukancami, cukrovou vatou, klobúkmi !, cigánskou... Asíce bol tam jeden VIP stan, kde bol vstup povolený iba spoločenskyoblečeným ľuďom, ale tam sme sa nejak nehrnuli. Tak prišli sme sempredsa kvoli dostihom.
Tak ale aké by to boli dostihy, keby saneuzatvárali stávky na kone. Nemala som síce ani šajnu ako sa stávkuje,ale rozhodla som sa, že to musím skúsiť. Sestra si kúpila zmrzku a jasom si šla staviť. Som nevedela, či dať totalizátor, lebo to by boloiba také naslepo triafané čísla koní, a tak som sa rozhodla, že dámepekne na víťaza. Zistili sme, ktorý kôň má najpriateľnejší kurz (1,3:1)a pekne som stavila svojich 20 korún. Cítila som sa s tiketom v rukách,akoby som práve stavila aspoň tisícku. Favoritka Betty Choice,ktorej meno komentátor raz vyslovoval [čojs] a inokedy [šoá] nesklamalaa vyhrala som 26 korún! Úplne to nútilo stávkovať ďalej. Aby sa medzimnou a kamarátom prejavila nejaká rivalita, v ďalšom závode sme stavilikaždý na iného koňa. Aj Proud Boris aj Hipoliner mali celkom prijateľný kurz (2,5:1) a tak sme si strihli, že kto si vsadí na Proud Borisa (to meno znelo akože lepšie:)). Nakoniec sa však ukázalo, že Proud Boris,keďže bol po operácií čriev, štartoval prvý raz v sezóne a tak môjHipoliner jednoznačne vypálil ostatným rybník. Vyhrala som 40 korun!(ten kurz sa ešte menil:))
Z dostihov som odchádzala s čistýmziskom 24 korún a bez klobúka...ale zažila som, čo sa zažiť dalo.Videla som nejaké panie v klobúkoch, stávkovala som, vyhrala som asamozrejme, videla som aj nejaké tie krásne kone. Nabudúce ani nemusímčakať na voľné vstupenky, keďže to nie je už snobská zábavka a navstupné 25 korún nebudem trocháriť. Ale s kamarátom sme sa dohodli, žekeď budeme zazobaní postarší ľudia, pojdeme pekne nóbl, ja v klobúku aon bude stávkovať aj trošku nehoráznejšie peniažky. Nech to stojí zato...
