Rím, Benátky či Florencia, boli odjakživa perlami Apeniského polostrova, ale Taliansko má v ponuke mnoho iných drahokamov, ktoré časom získali na kvalite a rozhodne sa oplatí spoznať ich.
Naša prvá zastávka z Bratislavy smerovala do Ravenny. Po deviatich hodinách cesty sme sa ubytovali v blízkosti centra pri pokojnom vodnom ramene, v ktorom sa odrážali farebné svetlá a silueta plachetnice. Len čo sme z auta povyťahovali kufre, vybrali sme sa do centra. Cesta viedla cez železničnú stanicu, okolo parku, kde na lavičkách posedávali muži z krajín vzdialeného i bližšieho východu a odľahlých afrických zemí, kritici woke filmov by si tu prišli na svoje a možno by sa v hľadaní talianskej duše otočili na päte, my sme však kráčali ďalej, až sme sa ocitli na námestí Piazza del Popolo, ktoré zívalo prázdnotou a miesto vône paradajkovej omáčky sa vo vzduchu znášalo napätie začínajúceho finále majstrovstiev sveta vo futbale. Ak ste dočítali až sem, pogratulujte si. Nedávne výskumy tvrdia, že väčšina ľudí nedokáže prečítať a pochopiť dlhé vety. Ale o tom niekedy nabudúce.
Námestie je dušou starobylého mesta a na tom kúsku zeme sa nachádza už úctyhodných 700 rokov. Bočiac od zelených plôch na mobilných telefónoch sme zahli do uličky kochajúc sa pohľadom na okná namaľované na fasáde domu a práve tu sme sa nechali zlákať vôňou vychádzajúcou z Osteria dei Battibecchi. Lepšie hubové rizoto som snáď ešte nejedla! Na odporúčanie domácich sme vyskúšali aj cestoviny, gnocci, pečené mäso a lokálne víno, všetko bolo vynikajúce. Odchádzali sme poslední a cestou k „nášmu“ apartmánu sme ešte zahli do zmrzlinárne na námestí, lebo deti, lebo talianska zmrzlina, lebo ešte trošku miesta sa v tom plnom bruchu určite nájde... Obsluhovala nás veľmi milá Poľka, ktorá žije v Ravenne zhruba odkedy sa Poľsko spolu s nami stalo súčasťou EÚ.
V podchode pri železničnej stanice sme sa nestihli pokochať vystavenými vykopávkami a starodávnou ľudskou kostrou, keďže sme prišli práve počas zatýkacej akcie, ale veď aj zajtra je deň a zatknutý tiež neprotestoval, keď ho policajti odvádzali v putách. To sme ešte netušili, že v nasledujúci deň policajný zásah v neďalekej Bologni vyženie do ulíc niekoľko tisíc ľudí a poisťovne budú mať hlavy v smútku.
Na prehliadku Ravenny sme si naplánovali celý deň a myslím si, že to bolo tak akurát. Začali sme od konca odporúčaných trás v Arianskej krstiteľnici, ktorá patrí medzi 8 pamiatok UNESCO v meste a hoci ide o maličkú stavbu, oplatí sa navštíviť ju. Pred budovou si z automatu kúpite lístky a následne môžete vojsť a kochať sa úchvatnou mozaikou z 5. storočia, ktorá je dodnes v perfektnom stave. Vedeli ste, že v minulosti bola Ravenna istý čas hlavným mestom Rímskej ríše a neskôr kráľovstva Ostrogótov? Práve ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký dal krstiteľnicu postaviť pre potreby ariánskych kresťanov. Zaujalo nás alegorické stvárnenie rieky Jordán v podobe starého muža s krabími klepetami.
Pokračovali sme k hlavnej hviezde mesta, k bazilike Saint Vitale. Lístky si môžete kúpiť vopred, alebo v predajni vzdialenej pár metrov od baziliky. My sme si zvolili lístky, ktorý v sebe zahŕňali vstupy na 4 historické miesta, zároveň sme dostali odporúčanie, v akom poradí a čase ich máme navštíviť.
Ešte pred vstupom do baziliky sme navštívili mauzóleum pomenované po dcére vládcu Theodosia prvého. Aelia Galla Placidia v skutočnosti zomrela a bola pochovaná v Ríme, ale v tomto prípade návštevníkov viac než pozostatky tela zaujmú nádherné mozaiky a žiarivé alabastrové okná, cez ktoré preniká dnu slnečné svetlo. Údajne inšpirovali Cola Portera k napísaniu piesne Night and Day, ktorú spievali mnohí slávni umelci, medzi nimi Fred Astaire, Billy Holiday, ba aj Lady Gaga v duete s Tonym Bennettom.
Pár metrov od mauzólea stojí už spomínaná bazilika Saint Vitale. Zvonku vás zrejme neohúri, ale vnútri je naozaj skvostná a stojí za to, aby ste si v nej posedeli a s hlavou vyvrátenou nahor obdivovali umeleckú remeselnosť a cit pre detail na mozaikách, ktoré zdobia jeho steny. Na tých najznámejších nájdete vyobrazeného cisára Justiniána I. s družinou, na protiľahlej stene jeho manželku Theodoru v sprievode dvorných dám.
Tip pre rodičov: Ak máte deti v školskom veku, nainštalujte im do telefónov appku Famous people, nielen že budú schopné spoznať väčšinu vážne sa tváriacich ľudí na stenách škôl, ale spoľahlivo identifikujú aj tvár cisára v katedrále.
Pár metrov od baziliky sa nachádza Domus dei Tappeti di Pietra, ktoré v útrobách bývalého podzemného parkoviska ukrýva mozaiky z rímskych čias. Vstupné je vzhľadom na to, čo je v ponuke, dosť vysoké. Úprimne, druhýkrát by som tam nešla, ale pokiaľ milujete staré mozaikové podlahy, nie je čo riešiť... Niekoľko krokov ďalej je Adrianina brána, ktorú som, samozrejme, nemohla vynechať. Prejdite na druhú stranu brány, pohľad zvonku je rozhodne zaujímavejší než z vnútornej strany centra.
Na pláne bola ďalšia krstiteľnica, tentokrát Neonovo baptistérium (nazývané aj Baptistérium ortodoxných), ktoré sa považuje za najstaršiu zachovanú stavbu v Ravenne a patrí k najvzácnejším architektonickým pamiatkam z čias ranného kresťanstva. Stavbe dominuje veľká „vaňa“ a nad ňou mozaika zobrazujúca krst Ježiša v rieke Jordán. Pár metrov od nej stojí kostol a archeologické múzeum, kam sa dostanete, ak si kúpite lístok pokrývajúci päť pamiatok (alebo si ho kúpite na mieste). My sme taký nemali, takže sme si to namierili k hrobke renesančného velikána Danteho Alighieriho, v blízkosti ktorej je veľmi príjemná kaviareň so zmrzlinou, kde môžete budúcich maturantov mučiť otázkami o Božskej komédii, romantičky zaujať príbehom o láske Danteho ku Beatrice, ktorú prvýkrát zočil, keď mal deväť rokov a znalcov histórie (alebo internetový vyhľadávač) poprosiť o výklad, kedy a prečo bola Ravenna hlavným mestom Západorímskej ríše.
V Ravenne okrem milých bistier a kaviarní nájdete aj množstvo butikov, obchodíkov s tovarom z lokálnych zdrojov, ale za zmienku stoja aj kontroverzné praktiky (Prato - Pronto) výrobcov produktov, ktoré sú síce vyrobené v Taliansku a preto majú právo použiť označenie Made in Italy, hoci vznikajú v podnikoch zamestnávajúcich lacnú pracovnú silu často najmä z Číny, pričom robotníci pracujú v zlých pracovných podmienkach za menej než minimálnu mzdu.
V ďalšom blogu sa zastavíme v Bologni. Pridajte sa. :)
