Adriana Boysová
Ten, kto volí násilie, stráca ľudskosť
Kým z rádia znejú obľúbené vianočné melódie, vlna násilia v rodinách na celom svete silnie.
Pred dvadsiatimi rokmi som odišla zo Slovenska, ale Slovensko si so sebou nesiem všade tam, kde práve žijem. Profesionálne sa venujem vydávaniu publikácií EÚ. Vo voľnom čase vediem neziskovú organizáciu Slovaks in Luxemburg (SLUX), ktorá spája rodákov a prináša im slovenskú kultúru. Popri radostiach a starostiach spojených s rodičovstvom si rada odskočím medzi slová a vety, z ktorých vznikol nejeden blog a zopár kníh: Mimóza (zbierka poviedok), Šťastné náhody (zbierka poviedok od slovenských autoriek, výťažok z predaja ide na pomoc obetiam domáceho násilia), Zamatový jež (spoločenský román nielen o dospievaní za mrežami), Zachránené Vianoce (rozprávková kniha) Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Kultúra, Nezaradené, Próza, Súkromné, Cestovanie

Kým z rádia znejú obľúbené vianočné melódie, vlna násilia v rodinách na celom svete silnie.

Knihy sú predsa plné príbehov heroických úmrtí za pravdu, ktoré nám aj dnes vháňajú slzy do očí.

...aj niektoré ženy neváhajú hodiť kameňom do žien, čo stoja nad nimi.

Za hrozbou vojny nestojí nenásytný muž, ale princova nevlastná matka. To už prevracanie rodových stereotypov neprekáža.

Lámanou angličtinou sa rozrozprával o tom, že je utečencom zo Sýrie.

Tiež máte posledné mesiace pocit, že svet, v ktorý sme dúfali, sa nám vzďaľuje?

Prečo máme v roku 2024 pocit, že sa opätovne dostávame do situácie, kedy musíme chrániť slobodu slova a demokraciu?

Vo svete kníh sa niečo deje. Nový trend však rozhodne nesmeruje k tomu, aby sme ako ľudstvo boli citlivejší.

Dosť dlho mi trvalo, kým som si všimla, že jedno z detí, ktoré som považovala za chlapca, je v skutočnosti dievčaťom.

Položme si otázku, kto sú občania žiadajúci voliť poštou zo zahraničia? O jednej knihe, o strachu a láske, o voľbách.

Ako sa dá vysvetliť sloboda niekomu, kto nevie, že nie je slobodný?

Akosi sme cítili, že je dôležité voliť, že je to nielen naše právo, ale aj povinnosť, na jazyku slogan: Modrá je dobrá.

Dnes sa za šírenie nepravdivých tvrdení nestínajú hlavy a neupaľujú ľudia na námestiach.

Voľakedy samovrahov vyčleňovali na okraj cintorínov. Akoby nestačilo, že sa cítili vyčlenení už za života.

Nie všetko sa dá doučiť a určité vzorce a prebraté informácie sa vyvracajú ťažšie, než sa odstraňuje zarastený necht.

Všetci sme šúpali mandarínky, rozbaľovali čokoládky a lúskali arašidové oriešky. Všetci okrem Luxemburčanov.

Keď som bola malá, asi som mala Vianoce rada, ale na to si už celkom nespomínam.

Rozmohol sa nám akýsi nešvár. Potreba uistiť (sa), že stojíme za tradičnou rodinou.