Adriana Boysová
Svet plný farieb, bohýň, borcov a nápisov na stenách
Často vidíme len to, čo vidieť chceme.
Hľadím na svet s dušou básnika, obozretnosťou matky, otvorenou mysľou cestovateľa, s láskou a pokorou, smädom po poznaní, občas na rozhraní, odvážne, hoc z času na čas nepripravená, som žena a v mojom tele nejedna je prítomná. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Kultúra, Nezaradené, Próza, Súkromné, Cestovanie
Často vidíme len to, čo vidieť chceme.
Odteleworkovala som, zbalila deti, svokru, nasadli sme do auta a náhlili sme sa na vernisáž výstavy Prebúdzania.
Nedesia ma hrúbky. Skôr hrubosť v nás a hrubé čiary, ktoré okolo seba kreslíme.
Moja babka má dnes narodeniny. Mala by. Keby mali v nebi telefón, už by zvonil.
KEBY bol Putin len bezmocným dieťaťom, pusu mu zapcháme sladkými prísľubmi a skôr či neskôr sa upokojí...
Dobrá párty sa pripravuje s dostatočným predstihom. Kto bude po nej upratovať, to Putina netrápi.
Ešte vás nebolia nohy? To je dobre, naše potulky po Seville pokračujú...
Zachcelo sa mi slnka. Ako tej Holene v rozprávke o Dvanástich mesiačikoch, za oknami mráz a ona túži po vôni kvetov...
Kultúra je plná paradoxov a práve to sa nám na nej páči!
Keby sa film Don´t Look Up skončil iba koncom, povestným veľkým treskom, asi by nás jeho sila zasiahla viac.
Koľko červenej farby ešte musí pretiecť poľskými ulicami, kým si súdruhovia uvedomia, že tadiaľ cesta nevedie?