Zvážili sme všetky pre a proti a miesto lyžovačky sme kúpili letenky do Sevilly.
Prísľub 20 °C vo februári bol až príliš lákavý. Vtedy sme ešte netušili, že nočné teploty klesajú a klesajú a apartmány na juhu Španielska s tým akosi nerátajú... o to menej sme sa zdržiavali dnu a vrhli sme sa do poznávania mesta.
Keď odpočítam dni na cestovanie, strávili sme v Seville tri celé dni (a päť nocí). Či to za to stálo? Rozhodne áno! A tu je zopár tipov pre tých, ktorí bojujú s podobným nutkaním – utiecť od všednosti za slnkom, kultúrou, históriou, za dobrým jedlom a lahodne zamatovým vínom.
Ubytovanie sme si zvolili priamo v starom meste. Apartmán bol skvelý, len príliš studený a hlučný, Španieli rozhodne nechodia spať so sliepkami. Vyvažovala to však blízkosť ku všetkému, čo nás zaujímalo. Spať predsa môžeme aj doma.
Na úvod naše kroky smerovali k Setas de Sevilla, ktoré sme mali takmer za rohom.
Buď vybehnete pár schodov hore a poobzeráte sa po okolí (zdarma) alebo zbehnete pár schodov nadol a kúpite si lístky s možnosťou zážitku. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť a neoľutovali sme. S výstupom na konštrukciu sevillských hríbov (výraz las setas označuje hríby) či „parazólov“, ako ich prezývajú domáci, sa pred vami otvorí úžasný výhľad na celé mesto a ako bonus získavate vstupenku na premietanie filmu o esencii Sevilly. Vaše zmysly sa môžu kochať nielen nádhernými vizuálnymi obrazmi a hudobným sprievodom, ale aj vôňou pomarančových kvetov či kadidla, ktoré premietanie sprevádzajú.
Setas sú údajne najväčšou drevenou konštrukciou na svete. Vyhliadka vznikla na mieste, kde dlho nebolo nič, dômyselne využila priestory pod zemou, na zemi aj v oblakoch. Verejnosti bola sprístupnená v roku 2011. Dnes si okrem prehliadky mesta z 26-metrovej výšky môžete prezrieť aj podzemné múzeum Antiquarium s významnými archeologickými nálezmi z obdobia staroveku. Ak sa tu budete nachádzať po zotmení, vašej pozornosti určite neujde, že hríby odrazu získajú novú tvár - prehliadku sprevádza pestrá hra farebných svetiel. V okolí je niekoľko reštaurácií, nás zlákala La Malvaloca, odkiaľ sme sa farebným divadlom kochali v spoločnosti výborného červeného vína a skvelých tapas. Ak patríte medzi tých, ktorí si nikdy nevedia vybrať z jedálneho lístka, Španielsko je pre vás ako stvorené. Miesto riadnej porcie (platos) si môžete naobjednávať rovno niekoľko jedál v maličkých porciách (tapas) a podeliť sa s ďalšími jedákmi pri vašom stole. V La Malvaloca nás dostali tradičné andalúzske prasacie líčka v pyré zo sladkých zemiakov (Ibérijská špecialita: CARRILLADA IBÉRICA A LOS TRES VINOS CON PARMENTIER DE BONIATO), ktoré sme si vzápätí objednali v poriadnej veľkej porcii.
Keď už sme pri tom jedle, určite si nájdite čas na ďalšiu miestnu špecialitu – vyprážané rybičky a morské plody. Áno, nie je to práve najzdravšie jedlo, ale raz to snáď vaše telo zvládne. Počuli ste, že Španielsko niektoré zlomyseľné jazyky prezývajú panvicou Európy? Po tých pár dňoch v Seville im musím dať za pravdu. Z bohatej ponuky vyprážaných jedál odporúčam vyskúšať jednu z reštaurácií Patio San Eloy a ich Frito Variado – tanier bohato naložený vyprážanými morskými plodmi.
Porcia zasýtila piatich. Potkýnať sa budete aj o malé výklenky s čerstvými zemiakovými lupienkami a výbornými Almendras fritas con sal – po našom vyprážanými mandľami s morskou soľou.
Mojím favoritom boli vyprážané zemiaky dochutené hľuzovkou a deti sa najviac tešili z churros (vyprážané cesto) s čokoládovou omáčkou, ktoré sme ochutnali na ikonickom trhu Triana (Mercado de Triana nájdete na druhom brehu rieky Guadalquivir).
Všetky tie nadbytočné kalórie môžete spáliť pri potulkách úzkymi uličkami prekypujúcimi fotogenickými zákutiami farbami a vôňami nabitej Sevilly.
Hor sa za pamiatkami!
Pomyselné prvenstvo v rebríčku „must see“ u mňa získava Alcázar. Termín Alcázar pochádza z arabského výrazu al-qaṣr, označujúci zámok, palác (اَلْقَصْر), odvodený je z latinského slova castrum („zámok“).
Kráľovský palác vybudovaný pre kresťanského kráľa Petra Kastílskeho (prezývaného Krutý, ale aj Spravodlivý) vznikol na mieste rezidenčnej pevnosti Abbadid Muzslim alcazar, ktorú kresťania zničili po opätovnom dobytí Sevilly v roku 1248.
Múry exkvizitne vykladané obkladačkami, dokonalé filigránske ornamenty, škriekanie zelených papagájov, záhrady zaliate slnkom, rozvoniavajúce pomarančmi, slová len ťažko dokážu komplexne opísať nádheru priestorov, do ktorých vstúpite.
Výstavbu ovplyvnili viaceré architektonické štýly, nájdete tu prvky románskeho slohu, gotiky, renesancie, vzory inšpirované islamskou kultúrou, slávne azulejos, nebudete vedieť, či obdivovať najskôr podlahy, stropy alebo radšej steny.
O tomto paláci nečítajte, tento palác musíte vidieť a zažiť!
Zaujímavosťou je, že rezidencie na vrchnom poschodí dodnes obývajú členovia kráľovskej rodiny pri návštevách mesta. A za zmienku určite stojí aj hydraulický orgán, ktorý vyhráva každú hodinu v priľahlej záhrade. Prezývaný aj fontána slávy, je to jediný zachovaný hydraulický orgán zo 17. storočia v Španielsku a jeden zo štyroch na svete.
Rozličné hydraulické mechanizmy boli skonštruované tak, aby pri styku s vetrom vydávali rôzne zvuky. V roku 2006 ho taliansky archeológ, profesor Leonardo Lombardi, zreštauroval pomocou nového mechanizmu využívajúc sily vzduchu a vody, pričom sa inšpiroval strojmi, ktoré v minulosti využívali stavitelia talianskych víl.
Len pár krokov od Alcázaru sa k nebu týči La Giralda.
Táto 104.1 metrov vysoká zvonica bola rovnako ako Alcázar v roku 1987 pripísaná na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Je súčasťou Sevillskej katedrály, o ktorej bude reč v ďalšej časti rozprávania o Seville.
La Giralda, pôvodne mešita, bola dokončená v roku 1176, až o dvadsaťdva rokov neskôr sa podarilo úspešne dokončiť minaret. Do roku 1356, kedy bola mešita čiastočne zničená zemetrasením, veľkosťou konkurovala Veľkej mešite v susednej Córdobe. Treba však povedať, že jej úpadok začal už oveľa skôr. Potom, ako Sevillu opäť dobili kresťania, bola mešita symbolicky konvertovaná na katedrálu. Súčasťou premeny bola zmena liturgickej orientácie, vytvorenie malých rodinných kaplniek, zatváranie východov a oblúkov a ich zacláňanie. Záznamy z 13. a 14. storočia ju často označujú za zanedbanú. Postupne tak vznikol priestor na jej pripojenie k slávnej Sevillskej katedrále. Pôvodný minaret bol pri konštrukcii katedrály zmenený na zvonicu.
Určite si nenechajte ujsť možnosť pokochať sa 360-stupňovým výhľadom na mesto.
Cestou nahor vystúpate 34 poschodí. Namiesto schodov však vedie na vrchol príjemne stúpajúca cestička, vraj preto, aby sa dalo dostať celkom hore aj na koni. Koňa sme tam nestretli, ale s troškou fantázie si to viem predstaviť. Cestu nahor zvládnu aj starší ľudia či malé deti. Tým za odmenu môžete sľúbiť povoziť sa na naozajstnom koči ťahanom koníkmi, tých totiž čaká vedľa katedrály hneď niekoľko. Za 45 eur našu 5-člennú rodinu odviezli bočnými uličkami na Španielske námestie a priznávam, jazdu ocenili malí i veľkí. :) Romantici a tí s otlačenými pätami si môžu zvoliť za vyššiu cenu trojhodinovú okružnú jazdu po vyhradenej trase.
Ak vás rozprávanie zaujalo a chcete sa dozvedieť viac o našich potulkách Sevillou, počkajte si na II. časť. Už čoskoro! :)
Adiós!
