Pustili sme si novú rozprávku Tri princezné. Muž ma vystríhal, že ju diváci a aj serióznejšie sa tváriace perá zniesli pod čiernu zem. Pozrela som si pár komentárov a vraj mladučké princezné nie sú dosť pekné, ani hovoriť nevedia, dej je trápne liberálny, vykráda Večernicu, do rozprávky pletú vojnu, ekológiu, je to taký paškvil a na toto sa platia tie koncesionárske poplatky?
Hlavné predstaviteľky sú mladé a neopozerané, každá s inou farbou vlasov a inou cnosťou. Jedna vsadila na odvahu, ďalšia na krásu a tretia na múdrosť. Páčila sa mi ich nenútenosť v hraní i výzore, v dnešnom čase vyretušovaných fotiek a umelej krásy na jedno kopyto boli príjemne obyčajné a prirodzene pekné. Ešte aj tá iba krásna princezná bola napokon pohotová a odvážna. U susedov sa sťažovali na deklamáciu herečiek, to neviem posúdiť, slovenský dabing sa veľmi dobre počúval.
Tradicionalistom sa nepozdávalo, že sa dievky vybrali na pytačky. Nešlo ani tak o prevracanie rodových stereotypov ako o zdôraznenie toho, že keď chcete ochrániť svoju krajinu a zachovať mier, nestačí sedieť doma s rozštrikovaným šálom a čakať, že spory rozhodnú mocní muži. Aspoň v rozprávkach sa to dá aj inak. Podľa zákonov sa v čase pytačiek nebojuje a vo vojnychtivom kráľovstve predsa majú syna súceho na ženenie. Niežeby princezné túžili po statuse vydatej ženy, ale nechcú vidieť umierať nevinných a najmä deti, preto sa rozhodnú spraviť aspoň niečo, získať čas a ak bude treba, obetovať sa.
Za hrozbou vojny tentokrát nestojí nenásytný muž, ale princova nevlastná matka. To už prevracanie rodových stereotypov nikomu neprekáža. V snahe udržať si mladosť a krásu neváhala vydrancovať celú krajinu a v honbe za žiarivcom (kameňom večnej mladosti) rozpútať vojnový konflikt. Veď hej, nič nové na svete, macochy utrápené predstavou vráskavej kože sa nájdu v každej piatej rozprávke, Zlatovláska so Snehulienkou by k téme mohli napísať niekoľko stĺpčekov do časopisov zaoberajúcich sa duševným zdravím. Ale prečo nie? Biznis s krásou a mladosťou sa zmenil na molocha, ktorý rozožiera nejednu dušu, nezaškodí si o ňom pohovoriť. Jemnou protiváhou k sebastrednej macoche je mŕtva mama princezien, ktorá už vopred vedela, čo ktorá z nich bude potrebovať. A viete čo? Ako mama troch dcér si myslím, že nožík, zrkadlo a kompas sa v čase núdze môžu zísť aj dnešným dievčatám, čo sa vyberú do sveta. Kreditka a mobilné dáta všetko nevyriešia, hoci sa nás reklamy snažia presvedčiť o opaku.
Je pravda, že keď sa v deji mihol Měsíčník a Slunečník, čakala som, kedy zaduje Větrník, no rolu tretieho prevzal temný kráľ podsvetia. Lenže Večernica, čo ako mám Libušku a jej fešných bratov rada, nemá patent na slnečného a mesačného kráľa. Už aj v Dobšinského knihách im matere trhali zlaté a strieborné vlasy. Ani tá vojna sa neobjavila v rozprávkach až teraz a len preto, že na východe zomierajú nevinní ľudia. Kým v Princeznej so zlatou hviezdou sa Kazisvet vyhrážal vojnou, v Šílene smutnej princeznej sa radcovia dostali o krok ďalej a nejakú tú bombu nechali vystreliť, takže ohovárať práve túto rozprávku, že sa do detských duší snaží dostať niečo, čo by nemala, je prehnané a lacné.
Ak mi vo filme niečo prekážalo, tak opakovanie mušketierskeho hesla jedna za všetky... Spolupráca na hodnote nestráca, ale scenáristi sa mohli trošku potrápiť a prísť s novým sloganom, s ktorým by malé slečny vyrazili na ihriská a o pár rokov neskôr možno do laboratórií, polí či korporátov.
Tri princezné zobrali opraty osudu do vlastných rúk a napokon ani z princa nebolo neužitočné nemehlo, aj bez čarovného bozku sa prebral a svojou bystrosťou, vedátorským duchom a nebojácnosťou prispel k šťastnému koncu príbehu. Opäť tá spolupráca... :)
Rozprávky mali odjakživa za úlohu poučiť a vystríhať, nastaviť zrkadlo spoločnosti a posilniť morálne hodnoty. Podľa mňa sa to Trom princeznám podarilo. Zábery na zničený les boli odkazom na drancovanie prírody, snaha odvrátiť vojnu by sa mala vštepovať všetkým generáciám, obzvlášť tým, ktoré s ňou nemajú priame skúsenosti a to, že krása je pominuteľná a v živote sa zíde mať aspoň akú takú znalosť toho, čo sa deje okolo nás a nezaškodí vedieť aj niečo z fyziky, sú všeobecné pravdy, ktoré stojí za to pripomínať.
Obzvlášť generácii vyrastajúcej vo svete pozdvihujúcom výzor nad vedomosti.
