Vždy keď odchádzaš
premkne ma strach
že je to naposledy
Ako vtedy
keď si v zahmlenej noci zablikal na pozdrav
a studený motor naskočil až na druhý pokus
Na spánku mi zostal odtlačok tvojich popukaných pier a v kúpeľni pohodená košeľa
Zaspala som s tvárou pritisnutou k tvrdému švu s popustenou modrou nitkou
ktorá voňala rovnako ako tvoje podpazušie
A potom noc čo noc
Až jej vôňa splynula s mojou
Keď sa prebudím izba je prázdna
Stolička z ktorej si v ten večer vstal vychladla už dávno
Nik na nej nesedáva
Ostala sama
Rovnako ako ja
Vstávam
A počítam hodiny do zotmenia
Chýbaš mi
Spím.
Spíš?
Prišla som
Prišiel si
Bozkaj ma
Tak ako vtedy v parku keď som ti sedela na kolenách
Bozkaj ma
Ustlala som nám v oblakoch
Bozkaj ma a dotýkaj sa všetkých medzier a výplní môjho tela
Bozkaj ma akoby to bolo naposledy
O chvíľu svitá a ty opäť odídeš
Bozkaj ma!
Ešte jeden bozk prosím presne tam áno
Kým ovije ťa hmla a mňa zhltne ráno
Bozkaj ma!
Photo by Alejandra Quiroz on Unsplash
