Čakanie

Čakanie
Písmo: A- | A+

Životom unavený človek opiera sa o zábradlie

S úsmevom plným bolesti

Len keby cintorín pred ním bol aspoň trochu slávny

Père-Lachaise , Martinský, Slávičie údolie

Skromné sú jeho sny len krátke šťastie

Načiahnuť uchytiť nepustiť

Keď zhasne môcť si tak ukradnúť trochu života iných

Tých na ktorých sa nezabudlo aj tých druhých

čo mali pre koho žiť a milovali sa a nenávideli a závideli a boli tu všade vždy a nikdy

Nikdy nie zabudnutí

Je ťažké kráčať vpred sám a nemať sa za kým obzerať

Je ťažké milovať a nedožiť večera

A dňa

Okamihu kedy ruka milovaná spočinie na koži pergamene

Dychtivej zapísať všetko a každé chcenie a každý ston a túžbu

Vždy novú a novú až do slastného vrcholu

Kedy už smrť neprekáža

Kedy sa noc privolá

A ustelie si medzi nimi

Len letmý dotyk rúk

Chladný bozk studenej hliny

Láska tá láska tá nestojí o mohylu

 

 

 

Photo by Zhu Liang on Unsplash

Skryť Zatvoriť reklamu