Kráľovná bielych tenisiek stratená medzi riadkami z práškového cukru ktorým lepí rozbité ústa detských snov fúka polievku i kolená a vôbec pri tom nestoná
Len občas kričí
Občas sa to môže
Na monitor padá prach rovnako ako na jej priania zastrčené v kope deravých pančušiek
Palcom ho zotiera bez obzretia
Niet času na vrásky z nekonečných výčitiek
Náručie plné lakťov kolien vlasov na jazyku
Zakrýva studené nohy utiera spotené čelá
Je všade
Rozkúskovaná roztratená diví sa že stále celá
Celá v ohni
Deň po dni horí blčí tlie za nich
Za nich všetkých či chcú či sa im to páči
Prikladá
Zametá pod prah aj pred prahom
Iskra padá do jej očí
Padá na stoličku v kuchyni
Len jednu kávu
Koláč
Len jediný
Tma za oknom a za viečkami
Počíta ovečky: nakúpiť oprať postaviť vesmírnu loď výlet na Saturn jazda na prstenci vrátiť sa pred zotmením zapáliť sviečku na torte
Aj tú ďalšiu
Aj tú ďalšiu
Je ich čoraz viac
Odchody lúčenia
Je ich čoraz viac
Čoraz viac
Nastalo ticho
Strach zo zvukov a očakávaní či to stihla a čo ju čaká
Fáza návštev a návratov
K sebe a k vlastným snom
Až opäť príde čas vyslobodiť princeznú a uloviť draka
