Strácam cit v nohách
Po špičkách utekám ti v ústrety už príliš dlho
Rebeli a novovekí nomádi nedláždia chodníky lopatou a hlinou
Len vlastnou krvou
Hoci nemusia dokazovať nič
Chrámy už stoja
Zradila ich integrita
Byť iným sa boja
Spoje čo šila slabá niť sa zle hoja
Neustoja pnutia a nečakané rany
Ľahšie je mávnuť rukou a žiť s protézami
Rytieri v džínsoch a pokrkvaných košeliach zvesili hlavy
Vyčerpaní hľadaním spoločnej reči žltými smajlíkami
Keby tak mohli napnúť svaly a stiahnuť bruchá
Dievčatá však nestoja o silné paže čo prenesú ich cez prah
Hľadajú cvengot ducha
Láska a svet sú manéž
Melanž
Pele mele
Vždy boli
Chuť zahryznúť sa do nich mnohých prešla
Veď čo keď skus bolí
Photo by Maria Teneva on Unsplash