V záhrní zlatistých šiat jesene začalo veľké citobranie
Odkedy núdza ženie nás k sebe hľadáme znovuchcenie
Zo znôšky veľkých slov a sľubov ktorým sme veriť chceli
Ostáva záplava nevyrieknutých snov
Na brehu vyhodených
Z kostolných veží padal prach a holubí trus
tam kde sa začal slávnostný pochod dvoch sŕdc
tam kde sa zlatou niťou šilo veľké šťastie
O pár strán ďalej pichali ihly do mäsa bez krvi liatej
a tváre dusené v slanom náleve sĺz nocí
šepkali
kričali
bezradne mlčali
Zostal len pocit prázdna poslednej strany
Inak sme si to predstavovali
Para z hovädzej polievky na sklo sa prilepila
Pod tvojím pohľadom zvliekam sa
Chcem byť milá
Prvý a druhý nádych kým zima zabije v nás vášeň
Hľadám ťa potme nútim ti svoju priazeň
Keď štípe jazyk
líca červenejú
pery sa v kŕči chvejú
Nastal čas zberu
Hľadáme preš
Rukou ma podopieraš
Mám hlavu plnú bubliniek
Láska je zradné zviera
Kŕmiš ju hladkáš duríš z nory tmavej
A ona?
Smeje sa
Čia je to vina?
Naša len naša
Nelejme si čistého vína
Nech má nás čo hriať kým láske bude zima
Photo by Takahiro Sakamoto on Unsplash
