Ahoj Jaro!
Dnes sme v škole preberali príbeh Anny Frankovej. Židovské dievča sa s rodinou ukrývalo pred náckami v podkroví. Žiaden sladký hepiend sa nekonal, držal som jej palce, ale celkom zbytočne. Čítali sme si úryvky z jej denníka, písala fiktívnej kamarátke Kitty. Triedna sa spýtala, kto si píše denník. Ako som čakal, prihlásili sa iba baby. Ale nemajú fantáziu - s výnimkou Frankovej všetky píšu Môj denník, môj denníček, bla, bla bla, tvoja Zuzka. Nuda! Ja som sa rozhodol, že si tiež začnem písať denník a budem písať tebe. Nie si fiktívny, ale tak trochu už aj si. Frankovej chýbali kamaráti a život, ktorý žila predtým. Aj ty mi chýbaš. Ľudia hovorili, že si ťa vzal Boh, aby potrestal tvoju mamku. V deň, kedy si sa utopil, bola v nemocnici na potrate. Nemohol si to vedieť. Ale veď vieš, toto je malé mesto, tu vie každý o každom aj to, čo nechce, aby o ňom vedeli. Ja viem ale jedno, je to sprostosť! Ak Boh existuje, určite by sa nezachoval ako macho - mamka doniesla od kaderníčky Evu, tvrdí, že si časopis iba požičala, ale som si istý, že ho neplánuje vrátiť, a kaderníčke je to asi jedno, aj tak je ešte z minulého roku, no a našiel som v ňom článok Ako naložiť s machom. Čakal som obrázky stromov obrastených rozplazeným zeleným kobercom, ale to, čo som sa tam dozvedel, mi otvorilo oči! Ja viem, že si nevedel dobre plávať. Nechal si sa vyprovokovať Jožom. Nemal si to robiť. Jožo je debil a nie dieťa božie. Ak by bol Boh spravodlivý, utopil by radšej jeho. Alebo tvoju mamku. Veď ty si nespravil nič zlé. Mal som ťa rád. Keby si ešte žil, mohli by sme si ísť zakopať. Bol si najlepší brankár! Miro Smolník sa snaží, ale stále mu niečo ujde. Tréner by ho mal vyhodiť. Ale možno vyhodia skôr trénera. Vraj obchytkával Katu Širokú, tú volejbalistku čo má nohy ako žirafa. Kata ešte nemá pätnásť. Ale niektorí hovoria, že Kata to možno sama chcela. Tatko sa trénera zastával, vraví, že keď má dievča na ksichte pol kila omietky, tak to chlapov mätie, ale mamka ju bránila, že kým tam nemá napísané chyť ma za koleno, tak žiadny chlap nemá žiadne dievča chytať za koleno. Ani ja, ani tatko neveríme zmaľovaným babám. Také ja nikdy nebudem chytať za koleno! Neverím ani v posmrtný život. Ale to, že v niečo neverím, ešte neznamená, že to neexistuje. Preto ti píšem. Lebo ty si existoval a to je fakt. Jablonská, naša nová katechétka, tvrdí, že som relativista. Relativista je však ona. Najskôr supluje hodiny biológie a kreslí na tabuľu spermie a o dve hodiny neskôr rozpráva o zázraku stvorenia života. Myslí si, že tie milióny rokov pred príchodom Adama boli len výplodom halucinujúceho mozgu Darwina. Už musím končiť, volá ma mamka. Sľúbil som jej, že vymiesim cesto na vanilkové rožky. Má presilenú pravačku. Už aj ja, z písania. Tatko zahlásil, že máme koláčov dosť, lenže mamka si nevie predstaviť Vianoce bez vanilkových rožkov. My s tatkom áno, ale ona naše argumenty neuznáva. Tiež je relativista. Asi to mám po nej.
Milý Jaro,
zajtra sú Vianoce. Všetci sa tešia na zázrak a oslavujú čas božieho narodenia. My decká sa tešíme najmä na darčeky a prázdniny. Veď vieš. Túto zimu ešte nesnežilo. Je to nanič... minulý rok som dostal boby a stále som ich nevyskúšal. Posledný deň v škole sme sa už nič neučili. Vyrábali sme vianočné hviezdy a podobné sprostosti. Mastná nám dala kvíz, vyšlo mi v ňom, že môj mentálny vek je 35 rokov. Nikoho z triedy to neprekvapilo. Triednej to prišlo vtipné, jej vyšlo, že má 27 rokov, hoci má určite minimálne päťdesiat. Pod očami nosí mastné kruhy. Nechce mať vrásky. Ženy si stále potrebujú dokazovať svoju mladosť - to vraví tatko. Aj mamka je žena a tento rok začala nosiť niečo, čo volá trenčkot. Predtým to vždy volala kabát, ale teraz chce byť moderná a kabáty sa už nenosia, to písali v tej Eve, tak nosí trenčkot. Laco chcel vedieť, čo má kúpiť mamke pod stromček. Poradil som mu krém na vrásky. Smial sa, kde na tie nápady chodím, ale jeho frajerke sa vraj môj nápad páčil. Videl som ju len na fotke v jeho mobile, je celkom pekná. Zajtra ju dovedie na večeru. Oficiálne. Rudo príde s rodinou až po večeri. Mame odľahlo. Už niekoľko mesiacov sú vegetariáni. Myslíš, že už niekto vymyslel vegetariánsku klobásu? Musím to zistiť! Tento rok som mame pomáhal baliť darčeky. Uznala, že som už dosť veľký na vianočné zázraky a každá ruka sa jej zíde. Stále ju bolí pravačka. Zase toho napiekla priveľa, tatka z toho každý rok poráža, hoci iba leží na gauči a vylizuje misky, ale napokon je rád. Aj teraz čumí do telky a napcháva sa kávovými zrnami. Vidím na mamke, že by mu ich najradšej vytrhla z úst, nemá rada, ak sa vianočné koláče jedia už pred Vianocami. Ale napokon je vždy rada, po Vianociach to už nikto nechce jesť. Ako každý rok. Tak zatiaľ sa maj, musím ešte povysávať, inak vraj Ježiško nepríde. Haluz. Ale mamka neprestane, kým nebude poriadok.
Milý Jaro,
Lacova frajerka je nielen pekná, ale aj múdra. Študuje niečo s nanotechnológiami. Nechápem, ako ju môj brat dokázal zbaliť. Asi sú do seba veľmi buchnutí, stále sa držia za ruky. Laco jej pod stromček daroval prsteň. Myslel som si, že také sprostosti sa babám páčia, ale ona ostala zarazená. Mamka v kuchyni šepkala Lacovi, že Danka asi čakala zásnubný. Laco to nekomentoval, tiež bol zarazený. Najhoršie obišiel tatko. Takmer sa počas večere zadusil. Ak hádaš, že rybacou kosťou, tak si na omyle. Mamka kúpila lososa, že keď príde Rudo s rodinou, tak si z neho dajú. Rudova rodina je vždy niečo extra. Mamka tvrdí, že jeho žena nevie variť, a preto sú vegetariáni. Nechápe, prečo vegetariáni nejedia ryby, ale myslí si, že filé si dajú, lebo v ňom nie sú kosti. Tatkovi zabehlo ešte pred rybou, jedli sme práve kapustnicu, keď odrazu vypúlil oči a obsah úst vypľul na obrus, až pritom zhasla jedna sviečka na adventnom venci. Mamka celá očervenela a oči jej behali po Danke. Tá celá zbledla a takmer nedýchala. Mamka tatka poriadne vytrieskala po chrbte, tvárila sa, že mu pomáha, ale ja viem svoje... Dostal za obrus, sviečku, hanbu, aj za tie kávové zrná. Mamka nikdy nezabúda. Ozaj, pod stromček som dostal knihy, ponožky, tepláky, tisíckúskové puzzle s obrázkom psa, aby mi nebolo ľúto, že nemáme psa a bezdrôtové slúchadlá. Z tých som sa naozaj tešil. Dúfal som, že dostanem nový mobil, ale aj tak som spokojný. Mamka vyzerala, že sa krému na vrásky potešila. Ja som jej daroval vianočnú hviezdu, ktorú som vyrobil v škole a z našetrených peňazí som kúpil belgické pralinky, viem, že ich má veľmi rada. Mala by si ich dobre ukryť, aby ich tatko nezjedol. Tatkovi som nekúpil nič, neostali mi peniaze. Vedel som, že neobíde naprázdno, s mamkou sme mu zabalili štyri darčeky. Papuče, vodu po holení aj s penou, knihu o najvyšších horách sveta a zimnú čiapku slovanistov. Tatko kúpil mamke sveter a kuchárku s receptami starých materí. Myslím, že sveter jej je priveľký a asi ho nikdy nebude nosiť. Ale pred všetkými sa usmievala, veľmi si ho chválila a so zaujatím listovala v receptoch. Tatko vyzeral spokojne. Už musím ísť, niekto zvoní, to bude Rudo s rodinou. Tak sa maj a pekné Vianoce! Dúfam, že ti nezabehne kosť z ryby! A pozor aj na kapustnicu, veď vieš.
Milý Jaro, nedá sa tu vydržať!
Rudo a jeho žena nechceli lososa. Ale mamka nefrflala, Lucia a Šimon si dali, keď im sľúbila koláče. Keď sa sťažovali, že ich mama napiekla iba sušienky z ovsených vločiek a perníky z mandľovej múky, mamka sa smiala a zdala sa mi konečne naozaj šťastná. Hneď vyberala všetky krabice a vrchovato naložila taniere a sľubovala, že im napečie ďalšie. Aj mi ich bolo ľúto, ale iba dovtedy, kým sa nezačali vychvaľovať, čo dostali pod stromček. Začali sme hrať šarády. Neveril by si, akí sú všetci tupí. Rudo si natiahol ruky a snažil sa naznačiť, že mu niečo trčí zo zadku, začal skákať po miestnosti a pritom s naširoko vycerenými zubami niečo okusoval. Sem-tam sa zastavil, zagúľal očami a ukazoval tri prsty. Všetci hádali, že sú to tri prasiatka a pritom jasná veverica! Potom predstieral, že zametá. Nikto sa nechytal. Ty vieš? Tiež som hneď vedel, že sú to Tri oriešky pre Popolušku. Lucia si rozložila moje puzzle a Šimon už dve hodiny čumí do svojho nového mobilu. Nie je to fér! Myslíš si, že ak by som Rudovi povedal, že potrebujem nový mobil, tak by mi ho kúpil? Veď majú dosť peňazí, nemusí všetky vrážať iba do svojich detí, však aj ja som jeho rodina. Nemám rád rodinné stretnutia. Už zase vytiahli historku o tom, ako som vznikol. Ako každé Vianoce. Predstava toho, že moji rodičia to robili, je nechutná. Ale keď sa neštítia zdieľať podrobnosti o tom, že kde a kedy, potom ide o dvojitú porciu nechutnosti a to už len tak hocikto nestrávi. A to mám dobrý žalúdok. Začal tatko, že si musí pripiť nielen na božie narodenie, ale aj na počatie milého prekvapenia na sklonku mladosti. Mamka sa pýrila, bratia sa smiali, Lýdia tú historku počula už niekoľkokrát, ale Lacova frajerka sa dožadovala vysvetlenia a to som už nedokázal počúvať. Utiekol som do svojej izby. A teraz ti píšem. Čo ešte? Z kuchyne som si doniesol plný tanier koláčov, už som skoro všetky zjedol. Začína ma bolieť brucho. Možno nakoniec nemám až taký dobrý žalúdok. O chvíľu pôjdeme na polnočnú. Nechce sa mi ísť, ale určite tam bude aj Jablonská, potrebujem u nej dobrý bod, takže pôjdem. Stále nesneží, hoci vonku je poriadna zima. Možno zajtra bude. Pomodlím sa za sneh!
Milý Jaro, včera som sa neozval. Za všetko môže sneh. Keby nasnežilo... ale miesto snehu pršalo. Jožo dostal nápad, aby sme sa sánkovali na blate. Dotiahol som boby, veľmi nám to nešlo, ale aj tak sme sa párkrát zviezli po briežku. Narazil som na kameň a vypadol som z dráhy. Domov som prišiel celý od blata, boby to prežili, ja som dopadol horšie. Tatko ma zbadal prvý. Je fakt, že som urobil chybu, mal som sa vyzuť už pred dverami a nie čvachtať v bagandžách po schodoch z garáže, tatka som nasral. Strúhol mi jednu po hlave, normálne by sa to dalo vydržať, ale ako som mal na nohách tie sprosté blatové topánky, šmyklo sa mi a skotúľal som sa po schodoch. Odniesla si to píšťala. Nebola to tatkova chyba, ale mamka si to nemyslela. Bránila ma. Najviac ma mrzelo, keď som ju videl plakať. Aj tatka mi bolo ľúto, videl som, že ho to tresnutie po hlave štve, niekoľkokrát sa mi ospravedlnil. Mamka nariekala, že je unavená a tešila sa, ako si konečne po predvianočnom zhone oddýchne, a miesto toho sme bežali na pohotovosť. Nohu mám v sadre, už to ani veľmi nebolí. Má to svoje výhody aj nevýhody. Napríklad, môžem sedieť pred telkou a nemusím sa umývať. Mamka mi doniesla tatkove ponožky, ale stále boli primalé na to, aby sme ich natiahli na sadru. Kým mi uštrikuje novú ponožku, nosím na nohe igelitové vrecko. Ozaj, ešte mám pre teba novinku. Lacova frajerka bude u nás bývať. Zatiaľ to vyzerá tak, že nastálo. Rodičia ju vyhodili z domu. Ešte neviem prečo, ale zistím. Nevyzerá na feťáčku, ani ako zlodejka... tatko vyhlásil, že veď je aj tak už skoro naša, tak jej dovolil, aby ostala bývať v Lacovej izbe. Mamka to ťažko nesie, zavrela sa v spálni a plače. Je toho na ňu veľa. Tatko ju volal, nech si s ním dá za náprstok koňaku, ale mamka nikdy nepije. Ani teraz ju nezlomil. Začína Winnetou, tak čau.
Ahoj!
Winnetua som nedopozeral. Prišiel Dankin otec a hneď vo dverách sa rozkričal, nech sa okamžite pobalí a vráti sa naspäť domov. Laco s Dankou neboli doma, takže kričal zbytočne. Tatko ho pozval dnu. Na rozdiel od mamy sa neokúňal a vypili s tatkom niekoľko „náprstkov“. Videl som na mamke, že je nesvoja. Povyťahovala koláče, urobila chlebíčky, nič nekomentovala, sedela pri nich za stolom, ale ja viem svoje. Myslím si, že Danku tu nechce, ale u nás je vždy tak, ako povie tatko. Dankin otec neostal dlho, volala mu žena, ale ešte sa vráti. Tatko vytiahol karty, vždy, keď si vypije, chce hrať karty. Ale mne sa nechcelo, odkríval som do izby a čítal som si Plochozem. Tie nové slúchadlá sú super, teraz môžu všetci kričať, plakať, búchať na dvere a ja budem v inej dimenzii. Ty už v inej dimenzii si. Ako je tam? Niekedy premýšľam o tom, aké by to bolo žiť v úplne inej krajine, v inej rodine. Tá naša je celkom fajn, len keby tatko toľko nekričal. Ale teraz sa ovláda. Sú Vianoce. A je tu aj Danka. Možno toho sa mama bojí, čo si o nás pomyslí... vždy sa bojí toho, čo si kto pomyslí, ale aj tak si kúpila trenčkot. Oblieka si ho aj teraz, v decembri, lebo v Anglicku ho nosia po celý rok. Chcela by byť IN. A chcela by ísť na cintorín zapáliť sviečku starkým, tak ako každé sviatky, ale tatko si vypil, tak nikam nejdú. Sama ísť nechce, lebo čo by si ľudia pomysleli, že sú asi pohádaní alebo čo, tak pozerá telku a tatko si vykladá pasians. Ale vidím na nej, že ju tá nezapálená sviečka škrie. Myslím, že ju poznám lepšie ako tatko. Pôjdem s ňou ja, hoci som nikam nechcel ísť a tá noha má predsa len bolí. Ale keď vidím tie jej smutné oči... nie všetky mamky majú smutné oči, niektoré sú veselé, ale niektoré sú vypnuté, akoby ani nevideli, alebo boli obrátené do hlavy. Tvoja mama má smutné oči. Robí v supermarkete. Vravela mamke, že je tam spokojná, nemá čas na nič myslieť. Ale určite na teba myslí, vidím jej to na očiach. Na Vianoce by sme mali myslieť na všetkých, na tých, čo sú s nami a aj na tých, čo už nie sú. Aj tebe zapálime sviečku. Čau!
Ahoj Jaro!
Danka je tehotná! Preto sa tak čudne ksichtila na Vianoce. Mamka zase plakala. Tvrdila, že od dojatia, ale utekala sa skryť do spálne, tak až taká šťastná z toho určite nebola. Má blbé obdobie. Po sviatkoch volal Rudo, že Šimon a Lucia majú žalúdočnú virózu a neprídu. Lýdia obvinila mamku, že to preto, lebo ich na Vianoce nadžgávala kadejakými sprostosťami, ale tatko sa mamky zastal a Rudovi kázal, nech si s Lýdiou urobí poriadky, inak nech sa u nich neukazuje. Neboli tu už tri dni. Mamka je z toho nervózna, nemá kto jesť koláče. Tatkovi vykrikovala, ako sa tešila, že si decká užije cez prázdniny, chce, aby Rudovi zavolal a ospravedlnil sa. Tatko to neurobí. Je to tatko. No tak ja neviem, ale občas sa mi zdá, že som pre nich vzduch. Tvárim sa, že je mi to jedno, ale fakt ma to štve! Viem, že s mojou nohou nie je veľa zábavy a mamka rada chodí po návštevách a ukazuje nás ako cvičené opice, a teraz jej to všetko zobrali, ale nerozumiem tomu jej hnevu. Možno sa tak štve preto, lebo tatko našiel jej pralinky a skoro všetky zožral. Aspoň, že má svoje koláče... sladké je dobré na nervy. To hovorí Danka a napcháva sa čokoládou. Pri takomto tempe jej brucho bude vytŕčať už o pár týždňov. Zatiaľ!
Ahhoooj, veľké odhalenie, so ženami môže byť zábava! Niektoré nie sú ani upišťané, ani nudné. Toto poviem iba tebe, lebo viem, že ty to aj tak nikomu nepovieš. Na nose sa mi vyhodili tri odporné zahnisané vyrážky. Tatko tvrdí, že s nimi vyzerám ako negatív muchotrávky. Danka mi vyrobila masku na tvár, strašne smrdela, bola z droždia, ale vraj to pomáha. Mohol som pri tom ležať a čítať si, tak som ten smrad vydržal. Potom som mal pleť hebkú ako detský zadoček, to povedala ona. Nikto nebol doma, inak by som sa na to nedal, do konca života by mi to pripomínali! Mamka s tatkom odišli k Dankiným rodičom. Vraj vysvetliť situáciu. Vzali aj Laca, Danku nechali doma, pre istotu. Treba ju chrániť pred stresom. Dával som na ňu pozor, celý čas bola veselá, tiež si vyrobila masku na tvár, čítala si časopisy a chrúmala čokoládové čipsy. Tehotné mávajú čudné chute.
Milý Jaro,
napíšem ti všetko tak, ako sa to stalo - teda chronologicky. Včera bol Silvester. Jožo s chalanmi nakúpili dávnejšie niekoľko svetlíc, ale mňa naši nepustili. Báli sa, že keď niečo zle vystrelí, nestihol by som s tou chromou nohou utekať. Mali pravdu, ale to sme sa dozvedeli až ráno. Stanovi Rácovi vybuchla v ruke petarda a museli mu zašívať tri prsty. Škoda, že som to nevidel! Od nás nikdy nevidno ohňostroj. Chcelo sa mi spať, ale prekonal som sa, do pol jednej boli u nás Dankini rodičia. Tatko chcel zase hrať karty, ale nikto iný nechcel, tak sa naštval a odišiel pred polnocou, že si ide na námestie pozrieť ohňostroj a potom si dospelí pripili na nový rok a keďže s mamkou nebola taká zábava, ako keď bol doma aj tatko, návšteva odišla. Mamka bola príliš unavená na výchovu, nevadilo jej, že som nešiel spať, tak som pozeral telku, ale keď prišiel tatko, bol vtipnejší než silvestrovský program. Spieval tak nahlas, až zobudil mamku. Chcel, aby spievala s ním, ale ona nechcela. Stál na balkóne a na celú ulicu vyspevoval Ak nie si moja, tak potom neviem čia si. Tú pieseň im hrali na svadbe. Mamka už zo spálne do rána nevyšla. Tatka som ráno našiel spať na gauči. Dnes sa s ním mamka nechcela rozprávať, ale tatko do nej hustil, že ako na Nový rok, tak po celý rok a tak sa všetko vrátilo do normálu. Ale potom sa to zase pomotalo. Mamka na obed zohriala polnočnú kapustnicu, ale Danka ju nechcela, že jej smrdí. Mamka ju utešovala, že za všetko môžu hormóny a zohriala aj kurací vývar z predvečera. Danka ho zjedla a všetko bolo v poriadku. Ale asi o hodinu dostala kŕče, bolelo ju brucho a keď vyšla zo záchodu, veľmi plakala. Nerozumel som všetkému, ale už asi nie je tehotná. Tatko filozofoval, že na Nový rok sa nemá jesť nič z hydiny, inak šťastie uletí. Mamka sa zase rozplakala. Myslí si, že za to môže ona. Nikto iný si to nemyslí, možno len Danka, ale to nikto nevie, chcela, aby ju Laco odviezol naspäť k rodičom. Tatko chodí okolo mamky po špičkách. Uvaril jej bylinkový čaj, pretože je dobrý na nervy a sľúbil jej, že hneď ako ráno otvoria obchody, kúpi jej najväčšie balenie belgických praliniek v celom meste. Mamka sa mu schúlila do náručia. Konečne neplakala. Bol som taký šťastný, že som sa k nim pritlačil. Už dlho sme sa spolu neobjímali. V tej Eve písali aj o tom, že kto sa veľa objíma je zdravší. Bolo to celkom príjemné. Teším sa, že je práve dnes ten Nový rok, lebo ako tatko hovorí, ako na Nový rok, tak po celý rok.
Ak sa Vám poviedka páčila, poteší ma, keď ju budete zdieľať! :)
