Pred rokom médiami prebehla správa, že v susedom Maďarsku balia do fólie knihy, v ktorých sa nachádzajú LGBTQ+ hrdinovia a knihy zobrazujúce lásku medzi hrdinami rovnakého pohlavia sú označené nálepkou. Akákoľvek kniha či edukatívny materiál zobrazujúci homosexualitu a zmenu pohlavia je nevhodný pre čitateľa do 18 rokov a nerešpektovanie nariadenia je trestané pokutou. Niekto sa pousmial, iný súhlasne pokýval hlavou, ďalších správa rozhorčila. Jedno je isté, vo svete kníh sa niečo deje. Nazvime to senzibilizácia čitateľa, veď práve o to ide. O citlivý prístup a jazyk. Nový trend však rozhodne nesmeruje k tomu, aby sme ako ľudstvo boli citlivejší. Obávam sa, že oveľa viac nabáda k ignorancii, neakceptácii, k ľahostajnosti.
Z nových vydaní kníh Roalda Dahla strážcovia detských duší odstránili slová ako bláznivý, tučný a škaredý. Aj v Twainovom románe o Huckleberrym Finnovi či v príbehoch Dr. Dolittla sa našlo čo to na prepisovanie, lebo veď doba sa zmenila. Scitlivovanie neobišlo klasiky od Agathy Christie a neunikol im ani naoko dokonalý James Bond. Vydavateľstvo Ian Fleming Publications Ltd. najalo citlivých čitateľov, aby skontrolovali knihy a na základe ich odporúčaní urobili zásahy do textu, pričom v reedíciách nájdete vyjadrenie, že niektoré termíny a postoje boli upravené, pretože v súčasnosti môžu byť považované za ofenzívne.
Elizabeth Gilbertová, autorka bestselleru Jedz, modli sa a miluj, sa rozhodla stiahnuť z pultov kníhkupectiev svoju novinku The Snow Forest. Dôvod? Dej sa odohráva na Sibíri, jej hrdinovia utekajú do lesa, kde žijú v lone prírody, ktorá ich chráni pred všade prítomnou industrializáciou. V súčasnom svete je však akékoľvek idylizovanie ruského vidieka soľou sypúcou sa do krvavých rán tých, čo bojujú za oslobodenie Ukrajiny. Autorka si rýchlo nasypala na hlavu popol, nechce predsa prehlbovať bolesť a prispievať k rozdeleniu spoločnosti, a knihu okamžite stiahla. Dnes som si so záujmom prečítala článok rozoberajúci knihu Nezabíjajte vtáčika, ktorá bola mnohé roky na zozname povinného čítania pre americkú mládež ako príklad boja proti rasovým predsudkom. Ibaže desiatky rokov po jej vydaní si niekto povedal, že vlastne až taká vhodná pre mládež nie je.
PEN America vydáva pre školy zoznamy kníh, ktoré by mali byť pre mládež zakázané. Ten minuloročný obsahuje o 33% viac kníh v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom. Na zozname sú knihy, ktoré hovoria o rase, pohlaví, právach LGBTQ+, ale aj o americkej histórii. Sloboda slova, možnosť čítať, učiť sa kritickému mysleniu a vôbec myslieť, narážajú na mantinely strachu rodičov a tie si s obľubou prisvojujú organizácie, politici, médiá, veď vzdelanie je vec verejná a s troškou fantázie sa dá so strachom vytvoriť celá armáda strašiakov. A tak sa na zoznam dostali knihy 1984 (ako inak), Kam zmizla Aljaška (J. Green v nej píše o samovražde), Hosseiniho Majster šarkanov, Atwoodovej Denník služobníčky, ale aj odporúčanie odstrániť z políc DVD Shindlerov zoznam. Napr. v štáte Iowa v minulom roku odstránili zo školských knižníc 3385 kníh. Len 6 z týchto kníh bolo na zozname PEN America. Ako iste tušíte, v tomto školskom roku počet zakázaných a odstránených kníh opäť narástol.
Ako sa množia zákazy, na objeme naberajú zoznamy tzv. clean books. Nie, nie sú to knihy na spôsob upratania si skrine podľa rád Marie Kondo. Označenie čisté knihy sa používa pre literatúru určenú tínedžerom a mladým dospelým, pričom tieto knihy sa striktne vyhýbajú akémukoľvek (či už explicitnému alebo grafickému) zobrazeniu nevhodného obsahu, pod ktorým sa myslí sex, drogy, násilie, nadávky či akákoľvek forma zneužitia. Na prvý pohľad je to pekná myšlienka. Len keby jedným dychom v sebe neaplikovala zdvihnutý prst, morálny imperatív, nezodpovedanú otázku, veľký výkričník, ktorý upozorňuje, že opakom čistého je niečo špinavé, nečisté, nemorálne, opovrhnutia hodné.
Večer som dočítala knihu, ktorá beletristickou formou rozvíja antické mýty o vojne vyprovokovanej únosom krásnej Heleny. Moja takmer 15-ročná dcéra sa nevedela dočkať, kedy ju dočítam, aby sa do nej mohla pustiť. Číta knihy rovnako rýchlo, ako je čokoládu. Keď som jej povedala, že ešte nie je pre ňu vhodná, staršia dcéra sa pousmiala, že v nej určite nie je nič, čo by ešte nečítala. „Mama, veď je to len rozprávka, viem, že to nie je skutočné,“ bráni sa mladšia a prosíka, nech jej knihu požičiam. Má pravdu, vzdávam sa bez boja. Ak jej ju zakážem, o to viac ju bude lákať. Keď mala osem, prečítala všetky pôvodne rozprávky od Dobšinského a nejedna z nich bola plná krutostí. Nasledovali neupravené Dahlovky či Petiškove staré grécke mýty, ani v nich nešlo o príhody psíčka a mačičky. Vlastne žiaden z mýtov nie je čistý, mala by som ich vyradiť z detskej izby? Na ich pozadí sme sa učili o histórii, kultúre, dobre a zle, pýche ľudí či božstiev...
V pôvodných mýtoch je naozaj všetko – násilie, sex, alkohol, nadávky. Tak ako v živote. Pretože svet okolo nás je aký je. Kým starovekí Gréci znásilňovali zlapané Trójanky, neľútostne vraždili malých chlapcov a prepichovali bruchá tehotným ženám, pretože mohli ukrývať budúcich vojakov, v skutočnom svete dodnes existujú miesta, kde muži unášajú mladé dievčatá zo škôl, hromadne ich znásilňujú, zohavené telá vozia na kapotách ani skalp belocha naskakujúci na koňovi v nejakej winnetuovke. A čo najsvätejšia kniha kníh, nie je aj ona úkrytom pre násilnosti? Vraždenie neviniatok, pekelné útrapy, ukrižovanie, bratovražda,... a predsa ju vkladáme do rúk deťom.
Dospievanie je náročné pre všetkých zúčastnených, rodičia sa snažia svojim potomkom vštepiť to najlepšie zo sveta tam vonku. Ak to však s ochranou detí a mladých myslia vážne, mali by miesto preferovania čistých kníh smerovať svoje úsilie k otvoreným rozhovorom. Násilie, nadávky či sex sú súčasťou ich sveta a v čase, kedy sa učia porozumieť mu, je dôležité, aby ho vnímali komplexne a vedeli správne zareagovať. Často sú to práve knihy, ktoré nás cez príbehy učia, ako sa s týmito vecami vyrovnať, ako sa im vyhnúť. Isté javy a neduhy spoločnosti nezmiznú len preto, že zavrieme oči, zapcháme si uši a zakryjeme ústa.
Ani keby sme celý svet oblepili nálepkami a zabalili do fólie.
