ONI
Známy muž v čiernej sutane stojí za rečníckym pultom a strnulým výrazom prezrádzajúcim napätie ďakuje dvom významným politikom, že sa nevzdali a bojujú proti dženderu. Džender kradne deti, džender politika zabíja telo, psychiku aj dušu detí... tri dorezané puberťáčky prišli ku mne s plačom a hovoria, pán farár, nevieme či sme muž, či žena... Kamera sa upiera na tvár rečníka, nemáme možnosť vidieť reakcie publika. Zaiste sú zaskočení, zhrození, keď ide o deti, ide o to najvzácnejšie a vtedy žarty bokom, deti treba chrániť. (Video | Facebook)
VY
Rod sa stal strašiakom, ktorý vám nedá spávať. Bojíte sa, že sa jedného dňa vaše dieťa zobudí a povie, že sa viac necíti chlapcom, dievčaťom. Máta vás už len predstava, že niekto by vášmu dieťaťu mohol vštepiť myšlienku, že je to možné či dokonca normálne. Z myšlienok, čo by asi učitelia mohli preberať na hodinách sexuálnej výchovy, vás oblieva pot rovnako ako vaše dospievajúce deti pri predstave, že s nimi chce niekto preberať vedomý súhlas, pohlavné choroby a používanie prezervatívu. Istanbulský dohovor je zvrhlým pamfletom namiereným proti rodine. Lekárska prehliadka je odrazu rizikovým miestom, veď sú to práve lekári, čo deti pchajú hormónmi a spúšťajú tranzície, ktoré menia deti na monštrá.
JA
V družine mojej dcéry bolo v triede vždy niekoľko detí z troch ročníkov. Dosť dlho mi trvalo, kým som si všimla, že jedno z detí, ktoré som považovala za chlapca, je v skutočnosti dievčaťom. Bola jednou z dvojičiek. Jedna sestra mala polodlhé zvlnené vlasy, okuliare, záujem o divadlo a hrávala sa bežné hry dievčat v jej veku. Druhá sestra mala krátke vlasy, obliekala sa do nadrozmerných mikín, širokých teplákov a voľný čas trávila najradšej s chlapcami. Moja dcéra tomu neprikladala pozornosť, až jedného dňa mi po príchode zo školy porozprávala, čo sa stalo na toaletách. Vystrihaná sestra vošla na dievčenský záchod, kde v tom čase boli dievčatá zo starších ročníkov, ktoré ju nepoznali. Spustili krik, nech okamžite vypadne, že je to záchod pre dievčatá. Keď im desaťročné dieťa oponovalo, donútili ho, aby dokázalo, že je dievča. Stiahlo si tepláky a nechalo ich nakuknúť do svojej spodnej bielizne, až vtedy jej dovolili použiť záchod.
ONA
Dieťa vyrástlo, minulý rok zmaturovalo, svojho chlapčenstva sa nevzdalo. Nebol to rozmar, ktorý by mu niekto nahučal do hlavy. Bol/la len sama sebou.
MY
Pred časom pribudol v našej škole v budove určenej pre starších žiakov záchod, ktorý je označený ako rodovo neutrálny. Dôvodom bolo zabrániť podobným situáciám. Pred školou veje dúhová vlajka. Deťom sa páči. Mladšie deti neriešia jej symboliku, väčšie chápu, že nie každý to má nastavené rovnako. So sexuálnou výchovou sa začína po prvýkrát v piatom ročníku základnej školy, s informáciami primeranými veku sú deťom vysvetlené zmeny na tele, počatie, pôrod a aj to, že sex je do istého veku nelegálny a ak by ich niekto obťažoval, nie je to v poriadku. Učitelia odporúčajú rodičom pokračovať v diskusii doma. Ak by s tým mali problém, deti sa môžu obrátiť s otázkami na učiteľa. Na druhom stupni sexuálna výchova pokračuje. Tínedžeri sa vo veku okolo 14-16 rokov dozvedia o sexuálnych chorobách, antikoncepcii, potratoch, aj o emočnom dozrievaní a rizikách spojených s predčasným sexuálnym životom. Napriek tomu, že škola pristupuje k sexualite a rodu otvorene, nevidíte pred ňou postávať tehotné dievčatá, deti si nemenia pohlavie za pochodu, až na niektoré odhalené pupky v crop topoch a nohavice chlapcov na pol žrde chodia do školy bez toho, aby z nich boli sexuálni predátori. Sú takí, akí sme boli my v ich veku.
ONO
Keď vypuklo covidové šialenstvo, školy prešli na vyučovanie z domu. Jedno dieťa však napriek tomu deň čo deň meralo cestu do školy, kde si v kantíne rozložilo laptop. Neznieslo byť doma pod paľbou výčitiek rodičov, pre ktorých bolo zlyhaním. Narodila sa ako dievča, no cítila sa ako nebinárna osoba a chcela, aby ju všetci oslovovali They (rodovo neutrálny výraz používaný v anglicky hovoriacich krajinách na označenie osoby, ktorá sa nehlási ani k ženskému, ani k mužskému rodu). Priatelia, spolužiaci, dokonca aj učitelia to akceptovali, ale doma nenašla pochopenie. Unikala, mala samovražedné sklony, nenávidela sa.
ON
Iný chlapec na inom mieste a v inej krajine sa domov nevrátil. Slovák ako buk. Rozhodol sa zmerať si sily s rozbehnutým vlakom. Bol gej. Bol aj synom, žiakom, vnukom, kamarátom, bratom. Nestihol zistiť, kým všetkým ešte je a kým by mohol byť, hoci experimentovanie patrí k dospievaniu. Jeho rodina ho bezvýhradne milovala a napriek tomu sa im ho nepodarilo ochrániť. Tú ťarchu sebaobviňovania nevládal viac niesť.
TY
Rod nerobí človeka človekom. Nenechaj strach, aby ovládol to dobré v tebe. Nenechaj cudzie ústa kričať proti nevinným, vysmievať sa, zhadzovať a svoje mlčať.
-----
Problematika rodu nie je o dvoch miskách váh, kam sa niekto nasilu snaží natlačiť ďalšiu, ani o ružových a modrých balónoch pre bábätká, či o zámenách a trápení sa jazykovedcov s neutrálnym rodom. Nie je a nemala by byť predmetom lobby, agendy, propagandy. Problematika rodu je naoko osobná, no jej komplexné vnímanie sa týka nás všetkých. Preto na tom záleží. Pretože je to aj o nás, pretože Oni sú My.
Foto: Spiaci Hermafrodit - Gian Lorenzo Bernini - Pierre-Yves Beaudouin, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=90399592
