Nedávno sme v našom “debatnom krúžku” za kuchynským stolom s dcérami diskutovali o tom, aký krehký je svet zdieľaný mužmi a ženami, odmysliac si politiku, vojny, financie a všetky problémy spoločnosti.
Na pomyselnom rebríku, kde sa ženy už po stáročia snažia vystúpiť na rovnakú priečku, kde stoja muži, sa za posledné desaťročia konečne posunuli výrazne nahor. Nebola to priamočiara cesta. Kým mnohí muži ich povzbudzovali a postupne im dovoľovali vyjsť jednu priečku za druhou, nie všetci ich pokroku tlieskali. Na svete sú krajiny, kde majú ženy zo zákona rovnaké práva, a oblasti, kde majú rovnaké možnosti, ale stále je na tom istom svete až príliš veľa nerovnosti. Medzi nami sú muži, ktorí miesto toho, aby ženám podali ruku, chcú im cestu sťažiť a nenápadne na nich zvrchu hádžu tam jablko, tam hnilé vajce a popritom kričia slogany o návrate k tradíciám. Čo je ešte smutnejšie, aj niektoré ženy neváhajú hodiť kameňom do žien, čo stoja nad nimi. Výsledkom ich kriku sú otrasy, voči ktorým nie je imúnny vôbec nik, len kvôli zaslepenosti a kriku nepočujú, že aj priečka pod ich nohou sa láme.
Ženy dnes nepotrebujú dostať od mužov kvety. Vedia si ich kúpiť rovnako, ako si muži vedia kúpiť to, čo ich poteší. Ale rešpekt sa nedá kúpiť. Potrebujú po svojom boku mužov, ktorí sa ich zastanú, ktorí nedovolia, aby na nich ktokoľvek útočil či už slovne alebo fyzicky. Potrebujú mužov partnerov a nie ochrancov tradícií presviedčajúcich ich, že tak to bolo pred rokmi a iba tak je to prirodzené. Prirodzenosť bola až príliš dlho potláčaná.
Prirodzená by mala byť rovnosť. Biologicky sa naše telá líšia, ale sú rovnako dôležité pre život a minimálne z toho dôvodu si zasluhujú rovnaký rešpekt a rovnaké možnosti.
Svet, v ktorom sa rastúce násilie voči ženám (či už na obrazovke alebo za dverami) potichu toleruje, je spiatočnícky a hoci sa nás silnými rečami niekto snaží presvedčiť, že tak to má byť, je to svet nenávisti, demagógie a strachu.
Ak ste si dnes spomenuli na Medzinárodný deň žien a chceli by ste ženy vo svojom okolí obdarovať, skúste siahnuť po rešpekte, empatii a súcite. Nemávnite rukou, keď vidíte ponižujúce komentáre, nešírte ďalej sexistické vtipy, nesmejte sa na nich zo solidarity s inými. Skúste sa vcítiť do žien vo vašom okolí a ak vidíte, že sa im na tom pomyselnom rebríku trasú nohy, podajte im ruku.
Tam hore je dosť miesta pre oboch.
O ceste žien za rovnosťou noviny Financial Times zverejnili ilustrované video, stojí za pozretie: The long walk: towards gender equality in politics
