Zo školy nám prišlo oznámenie, že ako súčasť propagácie emočného a sexuálneho zdravia škola organizuje workshopy zamerané na sexuálnu výchovu. Teším sa a tlieskam odvážnym pedagógom, ktorí sa postavia pred mládežníkov a vysvetľujú, diskutujú, otvárajú témy bezpečného sexu, zodpovednosti a vzťahovej výchovy. Hoci dve hodiny veľmi nerozčeria mútne vody šuškandou opradenej sexuálnej výchovy, aj táto snaha sa ráta.
Počas môjho dospievania to bolo iné. Nemali sme internet, mali sme Bravo a Jula Viršíka. U nás doma aj učebnicu Embryológia, knihu Sto polôh lásky ukrytú za Zlatým fondom svetovej literatúry a zopár erotických časopisov, takže teoreticky sme boli vybavení lepšie než domácnosti niektorých spolužiakov a vedela som, že keby sa niečo „prihodilo“, existuje... Tak nejako sme skrátka vedeli, čo to tá interrupcia je, písalo sa o nej v beletrii, ukazovala sa vo filmoch, ako inak, pod závojom metafor a sprevádzaná silnými emóciami, vôbec sme sa nad ňou nepozastavovali, niekde tam v spoločnosti bola, asi ako prsné implantáty, o ktorých sme tiež počuli, ale nikoho sme osobne nepoznali, kto by sa nimi hrdil vo výstrihu.
Lenže posledné roky sa v spoločnosti o interrupciách hovorí častejšie než o programe SND a téma ich sprísňovania sa javí byť rovnako aktuálna ako klimatická a energetická kríza, pandémia či vojna na Ukrajine, a tak sa nevyhla ani môjmu ženskému mikrosvetu. Mám tri dcéry. Veľa lásky a veľa zodpovednosti. Veľa strachu, kam ten mediálny tlak povedie. Aj preto sa u nás doma k téme sexuálnej výchovy snažíme pristupovať rovnako ako k téme sopky či slnečná sústava. Kto sa veľa pýta, ten sa veľa dozvie.
Medzi nami dievčatami, interrupcie nikdy nebola téma, ktorá by sa u kaderníčky, za stolom či nad skriptami horlivo diskutovala, pri ktorej by si ženy otvorene radili na koho sa obrátiť, čo robiť v prípade komplikácií... Nepoznala som a nepoznám veľa žien, ktoré interrupciu podstúpili. No tú ženu, ktorú som poznala a vedela som, že sa pre interrupciu rozhodla po tom, čo otehotnela s násilníckym partnerom, od ktorého sa pre svoju zlú finančnú situáciu nevedela dlho odpútať, som poznala veľmi dobre. Myslela si, že pri sexe počas menštruácie nemôže otehotnieť. Mala devätnásť rokov.
Kto za to mohol? Zlyhala škola, ktorá o ochrane pred počatím otvorene nehovorila, rodina, kde sa o sexe nediskutovalo vôbec, partner, ktorý ju presvedčil, že robiť to v tie dni znamená neotehotnieť, časopisy pre mladých, kde sa okrem masturbácie a prvej sexuálnej skúsenosti o ničom podstatnom k tejto téme nepísalo? Mohla si za to sama? Dnes má po štyridsiatke, bežný život pracujúcej ženy a žiadne deti. Nenarodené dieťa jej nechýba.
Téma viny jednotlivca a spoločnosti je atraktívna. Preskočme ju. Keď už je dnes ten Medzinárodný deň univerzálneho prístupu k informáciám, pozrime sa na informácie, ktoré so sexuálnou výchovou priamo súvisia.
Z ankety zbierajúcej údaje o prvom pohlavnom styku na Slovensku, do ktorej sa zapojilo 20.000 respondentov, vyšla zaujímavá (neprekvapujúca) informácia: viac než 70% mladých Slovákov má svoju prvú sexuálnu skúsenosť pred dosiahnutím plnoletosti.
Určite si všetci rodičia prajú, aby ich tínedžer patril medzi zvyšných 30%, k tým, čo počkajú s prvým sexom na oslavu osemnástky, ešte lepšie by bolo až do manželstva, lenže realita je iná.
40% respondentov uviedlo, že pri sexe nepoužíva žiadnu ochranu. Škoda, že anketári nešli ďalej a nezisťovali aj to, ako sa zvyšných 60% stredoškolákov chráni. V prípade prerušovanej súlože či metód podobných tým sexovaniu počas menštruácie nám možnosť počatia rapídne stúpa. Tehotenstvo v príliš mladom veku má viac rizík, než len nedokončenie povinnej školskej dochádzky. Ak už všetka opatrnosť a dobre mienené rady zlyhajú, je dobre vedieť, že na Slovensku je dostupná tzv. núdzová antikoncepcia, tabletka, ktorá sa užíva po pohlavnom styku a zabraňuje počatiu. Jeden druh sa môže užiť do 72 hodín, druhý typ tabletky do 5 dní po pohlavnom styku.
V tomto období je oplodnené vajíčko zhlukom buniek, presnejšie za 72 hodín od oplodnenia hovoríme o 16 bunkách. Pre ďalší vývoj je nevyhnutné, aby sa oplodnené vajíčko spojilo s maternicou, bez nej to nepôjde, ani keby tá spermia mala priam supermanovské schopnosti. Kým sa vajíčko dostane do maternice, prejde 7 dní. Preto maximálna päť dňová lehota. A príbalový leták upozorňujúci na riziko, že tabletka nemusí zabrať a hrozí poškodenie plodu.
Apropo, spomínanú núdzovú antikoncepciu je možné zakúpiť od 18 rokov. Ale sex je na Slovensku legislatívou povolený od 15 rokov. Len tak nahlas uvažujem, nebolo by logické sprístupniť núdzovú antikoncepciu od rovnakého veku, od akého je prístupný sex? Veď aj auto šoférujeme až vtedy, keď máme vodičský preukaz a zapnuté bezpečnostné pásy.
Na interrupciu nechodia len tínedžerky, v štatistických tabuľkách vraj vedú ženy ekonomicky zabezpečené a s dvomi deťmi v obývačke, šušušu. Nuž áno, občas (a možno aj častejšie, než si predstavujeme) sa stane, že napriek tomu, že žena žije v manželstve s niekoľkými deťmi a používa ochranu pred počatím detí, ktoré by už napríklad kvôli zdravotným komplikáciám (vlastným, manželovým, detí, starnúcich rodičov a pod.) nechcela, otehotnie a zistí to až vtedy, keď sa nedostaví menštruácia. Viac ako 5 dní od poslednéh sexu. Na núdzovú antikoncepciu je neskoro. Zváži svoje možnosti a rozhodne sa pre interrupciu.
Démonizovanie tzv. interrupčnej tabletky, ktorá bráni vývoju plodu a vypudí ho z tela von do 9 týždňa tehotenstva, je pomerne bežnou ingredienciou (a stále zle stráviteľnou) na vyplnenie uhorkovej sezóny a zaručeným spôsobom ako si nahnať zopár ovečiek do volebného košiara niektorých strán. Kým v mnohých krajinách je táto možnosť preferovaná ženami a lekármi všetkých vekových skupín, náboženských či sexuálnych orientácií ako šetrnejší spôsob odstránenia plodu za účelom ochránenia maternice, na Slovensku sa vedie rétorika celkom opačná. Za neprístupnosťou tabletky na slovenskom trhu je obava o zdravie ženy. Vraj. Čo na tom, že lekári, gynekológovia, pôrodníci či psychológovia, tvrdia, že ľudovo nazývaný výškrab môže na reprodukčnom zdraví žien zanechať oveľa viac škôd než kokteil chemických látok podaných pod dohľadom lekára?
Na jednom sa snáď zhodnú všetky strany (iba ak by nie): sprísnenie potratovej legislatívy nevedie k menšiemu počtu potratov, ale k vyššiemu počtu neodborne prevedených potratov. Správa WHO odhaduje, že každoročne je na svete hospitalizovaných 5 miliónov žien kvôli následkom neodborne prevedenej interrupcie, Amnesty International uvádza, že 47.000 týchto žien na spomínané následky zomrie.
Rozhodovanie sa o interrupcii nie je a nikdy nebolo jednoduché. Akoby to samo o sebe nebolo dosť komplikované, niekto tam hore na tribúnach ľudu má neustálu potrebu to komplikovať. Rečníci sa snažia ženy presvedčiť o tom, že keď popremýšľajú o týždeň dlhšie, keď si vypočujú ozvy plodu, dvoch odborníkov, keď si ujasnia, kedy začína život a či má spermiou oplodnené vajíčko dušu, rozhodnú sa inak.
Dokedy?
Dokedy budeme musieť vo verejnom priestore počúvať polemiky na tému sprísňovania prístupu k interrupciám? Akoby všetky tie ženy premýšľajúce nad interrupciou nechceným počatím podstúpili zároveň lobotómiu a stali sa z nich nesvojprávne bytosti, nezodpovednice, nehanebnice, čo by určite naškrábali peniaze na novú kabelku, ale dieťa sa im donosiť nechce a preto sa dožadujú výškrabu.
V koho záujme je neustála snaha o prísnejšiu kontrolu materníc? Cirkvi? Štátu? Mužov? Sú otázky, na ktoré nie je možné jednoznačne odpovedať. To ale neznamená, že nemá význam pýtať sa a žiadať informácie. Nielen 28. septembra.
