Vybrali sa dve husi na prechádzku.
Vykračujú po ceste, vychvaľujú rozhorúčený asfalt, ktorý im príjemne zohrieva nôžky, obdivujú okolitú prírodu a veselo trkocú o tom a tamtom:
- Ty počuj a je toto vôbec bezpečné? Nedávno som počula, že kráčať po ceste je nebezpečné.
- Hej? A kto to povedal?
- V novinách písali. Že môžeš stretnúť auto.
- Vidíš tu nejaké?
- Nie. Ga-ga.
- Tak vidíš! Keď nič nevidíš, nič sa ti nemôže stať. Novinári zbytočne šíria paniku.
- Ale aj tak, možno by sme mali ísť radšej po kraji. A dodržiavať rozostupy.
- A to máš odkiaľ?
- Z príručky pre mladých svišťov.
- Lenže my predsa nie sme žiadne svište. Ga-ga. Ale rob ako myslíš. Nebránim ti.
- Verím ti. Si predsa hus, ty by si mi nechcela zle.
- Môžeš sa na mňa spoľahnúť. Pozri sa na mňa, čo vidíš?
- Hus?
- Výborne. A čo má každá správna hus? No predsa krídla, nohy a okrem toho som mladá, nič sa mi nemôže stať. Keď príde auto, tak skrátka pobehnem, alebo odletím.
- Asi máš pravdu. Aj Gunár Gusto tvrdil, že najlepšia je jedávať každé ráno za hrsť žihľavy a tá ťa ochráni pred všetkým zlým.
- Gunár Gusto sa vyzná. Už o ňom písali aj v knihe. V nejakom šlabikári. Vraj je to ten oný - bestseller.
- Je to kapacita.
- A výborne vyzerááá.
Odrazu sa spoza zákruty vynorí auto, je rýchlejšie než tá najrýchlejšia hus, ktorú kedy videli.
- Na kraaaaj....
- Jaaaj!!!
Prefrnklo okolo husí a stratilo sa za zvlneným horizontom. Monotónne vrčanie motora vystriedal šelest lístia.
- Fíha, to bolo auto? Hmm, nečakala som to... A táto tu sa nehýbe? Ga-ga, to je smutné. Mala som pravdu. Nič sa mi nestalo. Ga-ga. Ale utiekla som len o pierko, tuším je zlomené, ga – ga. To je nemilé, to je nemilé. Isto jedla málo žihľavy. Hlúpa hus.
Photo by Misty Ladd on Unsplash
