Spoločnosť je more, v ktorom sa učíme plávať. Niektorí sa držíme pri brehu, chceme mať istotu, že pod nohami máme ako tak pevnú zem, iní prijímame výzvy, vlastné či tých prizerajúcich sa, a plávame za bóje, ktoré sa nás snažia udržať v bezpečných vodách.
Občas nás vlny podvihnú a na okamih sa nás zmocní eufória - tak blízko k slnku, nadnášaní, zbavení tiaže všetkého, čo sa na nás zavesilo a sťahuje nás k zemi, - až príde vlna, ktorá nás zbaví kyslíka, zlomí nám nos a vykĺbi ramená, nasype piesok do uší a soľ do rán.
Spoločnosť je more a v tom mori je veľa rýb. Menších, väčších, niektoré žijú pár dní, iné sa živia na svojich druhoch, plávajú osamote alebo v húfoch rovnakých jedincov. A občas to niektorá ryba nevydrží a vyskočí na breh. Osamotená v dave nekričí.
Zaľahnuté uši, oči štípuce soľou, vlastná jedinečnosť a pritom túžba splynúť s davom nám bránia podať pomocnú ruku a ryba na suchu umiera. Vystrčené ukazováky bezmocne odvisnú.
Voľakedy samovrahov vyčleňovali na okraj cintorínov. Akoby nestačilo, že sa cítili vyčlenení už za života. Z tmy do tieňa, z tieňa do tmy. Koľko tmy znesie jedno ľudské srdce?
Máme osvetlené ulice a svetelný smog nám narúša prirodzený spánkový rytmus, a predsa každý deň zomrie na Slovensku jeden človek vlastnou rukou.
V roku 2021 pribudlo na Slovensku 548 dokonaných samovrážd. Na život si siahlo oveľa viac ľudí. V tabuľke dokonaných samovrážd výrazne prevažujú muži (449 z celkového počtu!). Najviac samovrážd spáchali muži vo vekovej kategórii nad 60 rokov. Medzi ženami prevažujú päťdesiatničky a tie, čo majú 70 a viac rokov. Vo vekovej skupine 15-19 rokov stúpol počet samovrážd medziročne o viac než 70%.
Za každým číslom je niečí osud, zronení blízki, spomienky začiernené rozliatym atramentom, ktorý sa nedarí odstrániť bez šmúh, pocit prázdnoty.
V roku 2009 sa štyristo ľudí zišlo pred svitaním v Dublinskom Phoenix parku, aby prešli päť kilometrov dlhú trať z tmy do svetla. Počet účastníkov pochodu Darkness into Light každým rokom narastá. Cieľom iniciatívy je zvyšovať povedomie o samovraždách a seba-poškodzovaní.
Aj tento rok sa v prvú májovú sobotu vybrali tisíce ľudí naprieč všetkými kontinentmi na prechádzku. Zobudili sa do tmy a či už sami alebo s niekým po boku vykročili na cestu, ktorá ich mala priviesť k svetlu. V duši si niesli spomienku na toho, kto už po ich boku nemôže kráčať, pretože v istom momente svojho života viac nevidel svetlo, len tmu, desivú tmu a žiadnu ruku, ktorá by ho podržala.
Foto: Ryan Parker on Unsplash
