Obchodníci ledva stihli poschovávať vyškerené tekvice a kvetinové aranžmány v smútočných farbách a už sa obchody plnia adventnými kalendármi a blikajúcimi Santami.
Vianoce sú stres. Len aby bolo všetko a aby toho bolo dosť. Nie dosť, veľa. A je celkom jedno, že sa v novinách, televíziách či v kázňach zdôrazňuje predovšetkým duchovný aspekt Vianoc.
Keď som bola malá, asi som mala Vianoce rada, ale na to si už celkom nespomínam. V živej pamäti mi utkvelo rozšrobovávanie okien a ich nezmyselné leštenie smradľavou okenou v treskúcej zime. S odstupom času premýšľam, či do nej súdruhovia niečo neprimiešali, keď proti tomu nikto neprotestoval. Všetky sklenené poháre museli ísť z políc von. A že ich nebolo málo! Otcova ambulancia bola hneď vedľa sklární, tak vám poviem, mohli sme sa nimi doma ohadzovať, aj tak by sme nepili z dlaní... Hoci sme milé poháriky celý rok nepoužili, dva dni pred Vianocami bol jediný voľný termín na kúpeľ v jarovej vode, no nehoďte ich tam! Keď som už umyla osemdesiatu piatu mastnú formičku v tvare orieška a stopäťdesiatu ôsmu formičku zababranú od fúkaného cesta, nechty som mala v takom stave, že na ten červený Vianocami žiariaci lak na nechty, čo som si po celý rok šanovala, som sa mohla vykašľať a kúpiť si radšej indulónu. Prášok na vaňu, prachovku na poličky, handru na schody, len nech to odsýpa... Za oknom sa sypal sneh. Prášenie kobercov a matracov na čerstvo napadanom snehu, akoby som mohla zabudnúť. Na slzy, keď som sa s nimi terigala po schodoch, vážili viac než ja so snehuľami, ale to ešte nikto neponúkal permanentky do fitka, tak vlastne čo sa sťažujem, prežila som to a aj skolióza moje dospievajúce telo obišla. Napokon sme si všetci vyumývaní, učesaní, oblečení v parádnom a hladní, lebo ešte toto a ešte tamto, sadli za stôl a boli sme radi, že nikomu nezabehla rybia kosť.
Odkedy mám deti, Vianoce milujem. Darčeky kupujem už v septembri. Upratujem celý rok, tak snáď sa dva dni pred Vianocami nezbláznim z toho, ak niekde pod gaučom ostane ležať vlas. Okná som umyla na sklonku októbra, bol krásny slnečný deň, mohla som ho radšej stráviť v prírode, no nedalo mi, zvyšky leta som zmyla do vedra, no mušiská si ich aj tak našli. A keby len tie, slizniaky u nás trénujú na formulu 1. Len im zabudli povedať, že tá obežná dráha sa u profíkov nemení a za predĺženie trasy nezískajú body k dobru. Asi im je to šumafuk, trestné body inkasujem najmä ja, tak sa zámerne pozerám do záhrady na ružové chryzantémy cez miesta, kam sa tým rýchlikom nechcelo vydriapať. Ani mi nenapadne umývať okná znova! Piecť budem len toľko, čo zjeme. S deťmi. Kuchyňa bude ulepená a špinavá a orechy budú popadané medzi taniermi aj hrncami, dám si k tomu pohár vareného vína, na krvinky, na dobrú náladu aj dobrovoľnú slepotu, lebo Vianoce by mali voňať škoricou a nie savom.
Ak to máte doma podobne, nezabudnite si tie záclony vyprať už teraz a prvého decembra si nalakujte nechty na červeno. Budete si na ne dávať väčší pozor a tým aj na seba a svojich blízkych, nech sa nezbláznite vy z nich a oni z vás.
Photo by Diliara Garifullina on Unsplash
