Začnime od konca t.j. od výsledku. Spravodajstvo slovenského rozhlasu (29.1.2015) hovorí o nulovom účinku zákona o preukazovaní pôvodu majetku: Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platí už vyše štyri roky považujú odborníci za neúčinný. Kedysi mal prezývku „bič na zbohatlíkov“, doteraz však na jeho základe nebol odsúdený nikto, kto by nadobudol státisícové či miliónové majetky nekalo... vláda o zmene nehovorí... Zákon presadil premiér R. Fico (Fico: „Myslím si, že zákon má svoj zmysel“). Podľa ministra Kaliňáka, by sa zákon sprísniť dal, ale len pre budúce prípady.
Kaliňák: „čiže tie staré by ostali tak, a to bol častokrát jeden z najväčších problémov, pre ktoré sa ten zákon prijímal, pre peniaze z divokej privatizácie a pre veci, ktoré vyplývali z Gorily“.
Správa končí takto: Podľa G. Šípoša (Transparency International) je problém zákona v tom, že sa dá príliš jednoducho obísť. Zmeny v zákone sa nechystajú, potvrdil minister spravodlivosti Borec.
Ide priam o ukážkový príklad právnicko-politickej kvadratúry kruhu. Dvaja právnici-politici a jeden zákon, ktorého výsledkom je (po trinástich rokoch od jeho ohlásenia a štyri roky od jeho účinnosti) čistá nula. Júdruh predseda (JUDr. Fico) a jeho verný podpredseda (JUDr. Kaliňák) odviedli priam dokonalú prácu:
Po prvé, prakticky pred každými voľbami Smer (v čele s oboma Robertami) prostredníctvom bombastických predvolebných masáží lapali voličov (aj) na zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Propaganda pracovala (veľmi úspešne) niekoľko rokov na plné obrátky:
2002 (Smer, volebný program)
Smer sa v boji proti korupcii a ekonomickej kriminalite sústredí najmä na najvyššie miesta.
(...) Za jednu zo základných podmienok (...) bude Smer považovať urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
2006 (Smer, volebný program)
SMER – sociálna demokracia si (...) kladie tri základné ciele: (...) 3. Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie...
SMER vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku (...) Slovensko životne potrebuje právny mechanizmus, na základe ktorého bude možné v civilnom konaní siahnuť na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.
2010 (politické posolstvo k Programovému zameraniu strany SMER – sociálna demokracia)
SMER – sociálna demokracia (...) V prípade účasti v novej vláde sa zaväzuje: vytvárať podmienky na reálne uplatňovanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2011
Porovnať realitu s predvolebnou sľubotechnou si môže každý sám.
Po druhé, keď bol zákon napokon prijatý (medzitým ešte Ústavný súd musel zrušiť jeho predchodcu ako zákon odporujúci Ústave SR...), tak sa po štyroch rokoch (!) jeho existencie ukázala jeho trápna bezzubosť. Zákon nielenže neodhalil žiadnu veľkú rybu (ani z „divokej privatizácie“ ani „z vecí, vyplývajúcich z Gorily“) ale neodhalil dokonca vôbec nikoho. Počet odhalených rovná sa nula.
A vysvetlenie ministra vnútra je priam medové. Nuž „zákon by sa sprísniť dal“ hudie dobromyseľne minister (porovnaj s predvolebnou tézou 2006 o „maximálnom úsilí“ a „životnej potrebnosti“) aby nakoniec doplnil tú hlavnú pointu – ale už len pre „budúce prípady“, rozumej – nie pre tie naše.
Iste, dalo by sa zažartovať otázkou – kto je teda zodpovedný za nulu, ako výsledok zákona na preukazovanie pôvodu majetku? Odpoveď by znela – dve nuly. Právnické.
Ale žarty nie sú namieste.
Po tretie, prijatie deravého zákona o preukazovaní majetku tak môže byť len právnicky sofistikovanejšou verziou niekdajšej Mečiarovej samoamnestie. Obaja Robertovia samozrejme nie sú úplní právnickí nímandi (a to bez ohľadu na množstvo prípadov, kde to Robert F. od Ústavného súdu schytal ako právnik-poloamatér, viď napr. porážky v zisku zdravotných poisťovní, neústavnosť vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami, neústavnosť predchodcu zákona o preukazovaní majetku atď).
Je viac ako pravdepodobné, že bezzubý zákon o preukazovaní majetku vznikol riadene a ako win-win-win riešenie. Prvé win – úspešná predvolebná propaganda, druhé win – ochrana svojich niekdajších koaličných súputnikov z HZDS a SNS („peniaze z divokej privatizácie“) a tretie win – ochrana vlastných ľudí (zákon „by sa sprísniť dal“, ale už "len pre budúce prípady" a momentálne sa sprísňovať nechystáme...). Trikrát win = 100% úspešnosť = nulová účinnosť. Aj sme zákon prijali, aj sme sa ním prikryli, dalo sa spraviť viac?
Po štvrté, zákon by sa dokonca v budúcnosti dal ešte použiť. Vadí vám jeho bezzubosť? Chcete ho naozaj razantne sprísniť, aby výsledkom nebola nula? No prosím, nech sa páči, ale potom sa nečudujte keď bude až príliš často použitý proti vám samotným. A verte tomu, že keď budeme chcieť, tak ho s našimi postami (polícia, prokuratúra, tajná služba, vláda, parlament...) budeme vedieť sakramentsky dobre využiť.
Ironický pohľad na ten mnohoročný humbuk okolo zákona s nulovou účinnosťou „made in Smer-sociálna demokracia“ by mohol naznačovať, že existuje aj možnosť, že nám tým chcú Robertovia oznámiť, že nikto taký, kto by „nadobudol státisícové či miliónové majetky nekalo“ u nás skrátka neexistuje. A preto „reálne uplatňovaný“ zákon nikoho ani odhaliť nemohol. A že predstavy slovenských občanov o skorumpovanom štáte sú prehnané...
Nech je príbeh zákona o preukazovaní pôvodu majetku jednou z mnohých ukážok toho, ako sa dá jednoducho, účinne a pritom dlhodobo používať hrubozrnná propaganda. Aj pre získanie voličstva, aj pre ochranu „svojich ľudí“.
súvisiace články:
Júdruhovia (a ich vplyv na Slovensko)
Komplexy Roberta F. (3)
