Prvú časť príspevku nájdete tu, druhú časť tu.
Iné komplexy, najmä priamy prenos právnickej degenerácie
Dalo by sa nájsť niekoľko ďalších, menších komplexov Roberta F. Napr. jeho politický omyl s tzv. treťou cestou, amatérske ušpinenie sa kauzou Hedviga a najmä uvedomenie si, že nemôže byť tým, kto obmedzí zosieťovanie korupcie s vysokou politikou, pretože on sám je už súčasťou tohto prepojenia. Tieto komplexy však nie sú pre neho príliš bolestivé a ten posledne menovaný mu zase na oplátku spolupomáha udržat svoju stranu pri väčšej moci akoby jej prináležala bez takého prepojenia (viď kauzu nahrávky s hlasom na nerozoznanie podobnému Robertovi, ako sa chváli mimoúčtovným straníckym financovaním).
Z tejto skupiny „iné“ by som však rád upozornil na jeden komplex, ktorý z Roberta F. vyžaruje postupom času stále viac a viac. A tým je komplex z postupného úpadku svojej právnickej erudície. Čím je Robert F. starší, tým komplex postupne narastá.
Robert F. vstupoval do „nekomunistickej časti“ svojej politickej kariéry s istou gloriolou právnickej erudície. Snažil sa ju, okrem iného, dávať najavo aj vydaním knihy o treste smrti (vydala ju firma jeho vtedajšieho spolustranníka, čo samo osebe o niečom svedčilo). Naozaj právnickou však bola skôr funkcia zástupcu Slovenska pred Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva. O jeho úspechoch ťažko hovoriť, narazil som skôr na tvrdenie, že Robert F. nevyhral pre stranu, ktorú zastupoval (Slovensko), žiadny zo sporov. Nepodarilo sa mi však dopátrať k potvrdeniu ani vyvráteniu tohto tvrdenia.
Za zlom v právnickom povedomí Roberta F. považujem situáciu, keď mu odmietli „prenastaviť“ zákon tak, aby sa mohol stať generálnym prokurátorom v mladšom veku ako určuje zákon. Tento moment bol pravdepodobne najdôležitejší v tom, že Robert F. začal opúšťať právnické povedomie a stával sa už „iba“ politikom. Právnické úspechy Roberta F. tak nájdeme v podobe niekoľkých úspešných sporov s médiami (nie všetkými – viď defenzívne vycúvanie z kauzy sporu so Shootym). Na miske prehier však postupom času pribudli veľmi ťažké závažia. Najmä vo chvíli, keď stratu povesti právnika Roberta F. dokonal Ústavný súd, keď rozhodol o neústavnosti zákazu ziskov zdravotných poisťovní a neústavnosti vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami. V oboch prípadoch bol Robert F. duchovným autorom myšlienky, iniciátorom a propagátorom týchto neústavných zákonov, a to napriek mnohým upozorneniam erudovanejších právnikov (vrátane tých z jeho tábora). Rozhodnutie Ústavného súdu sa tak stalo dvojnásobným Waterloo právnika Roberta F. Postupom rokov tak môžeme doslova v „priamom prenose“ sledovať postupnú právnickú degeneráciu - z pozície docenta práv až do právnického prízemia.
Je pritom prekvapujúce, ako málo využíva opozícia stratu právnickej kredibility Roberta F. Najmä keď si uvedomíme, že v opozícii je viacero právnikov s neporovnateľne väčšou erudovanosťou (Procházka, Lipšic, Žitňanská). O tom, že aj samotný Robert F. si uvedomuje dlhoročný úpadok seba samého ako právnika, svedčí skutočnosť, že radšej delegoval iných, aby pripravovali rizikové zákony podľa jeho politického zadania (napr. Zvolenskú pre komplikované zoštátnenie súkromných zdravotných poisťovní), aby prípadná zodpovednosť za neúspech primárne padla radšej na niekoho iného. Čerešničkou na torte sú prípady, keď Robert F. nedokázal rozlíšiť dekriminalizáciu od legalizácie marihuany a do tejto kategórie patria aj výroky, že Slovensko nie je štandardným právnym štátom. Najmä zdôvodnenie, sa blíži skôr k právnickej kuriozite, a zaraďuje „právnika“ Roberta F. skôr k „právnikovi“ Cimrmanovi (Jára dúfam prepáči), ako medzi naozajstných docentov, alebo čo i len doktorov práv.
Takmer naisto to nebude všetko. Už len v kauze nového generálneho prokurátora sa nepochybne dočkáme nejednej „právnickej“ perly, či svojskej „aplikácie práva“. Klesnúť nižšie sa dá totiž vždy.
Predchádzajúce časti:
Komplexy Roberta F. – stručný prehľad (1)
Komplexy Roberta F. – stručný prehľad (2)
A teraz radšej o niečom úplne inom:
(priaznivci kvót pre slovenskú popmjúzik nech kliknú radšej sem)
